MONSTER'S KINGDOM

Časť 11.

Vydýchol som si, že som ostal konečne sám pozerajúc na digitálne hodiny položene na drevenom stolíku, ktoré ukazovali 10:30 ráno. Nechcel som byť stále zavretý v izbe a ležať v posteli, no nebolo tu moc iných veci na zamestnanie môjho mozgu a strávenie času nejako produktívnejšie. Chcel som ísť von, preč z tohto hradu nadýchať sa aspoň trochu čerstvého vzduchu, no bolo mi jasné, že Athan mi to nedovolí. Kľudne by som aj pristúpil na to, že by išiel so mnou aby mal tak dôveru, že neutečiem alebo nepožiadam okoloidúcich ľudí o pomoc. Podľa mňa by to ale aj tak nepomohlo, a nechcel som ohroziť životy nevinných ľudí, ktorý za nič nemôžu aby sa stretli z niekým tak nebezpečným ako je práve Athan.

Sedel som unudene na posteli kým sa neozvalo zaklopanie na dvere izby. Telo mi oblial studený pot keď mi napadlo, že je to Athan a má v pláne mi znovu niečo urobiť. Ale on by predsa neklopal, napadlo mi odrazu. On by si tu nakráčal akoby sa nechumelilo, a naschvál by bol so mnou v jednej miestnosti, aby ma ničil. So skrčeným obočím som sa teda chcel postaviť z postele, a ísť otvoriť dvere tomu, kto ma vyrušil. Avšak dotyčný ma predbehol, a pomaly začal otvárať dvere.

Do izby nakukla Jeremyho ryšavá hlava s ľahkým úsmevom pohrávajúcim na jeho ružových perách. Váhavo sa na mňa pozrel akoby si žiadal vstup do izby. Prikývol som s jemným úsmevom pozorujúc ako zatvoril dvere a sebavedomou chôdzou prešiel ku posteli, na ktorú si sadol venujúc mi pohľad. Veľmi ma prekvapilo, že za mnou prišiel.

„Prišiel som ťa pozrieť pretože mi došlo, že sa tu sám zrejme nudíš. Athan je vo svojej izbe, kde niečo rieši takže sa nemusíš báť, že by sem prišiel. Aspoň nie takú pol hodinku," začal rozprávať svojim hlbokým hlasom, pričom ma tá časť s Athanom potešila. Chcel som mať od neho aspoň chvíľu pokoj.

Začal som premýšľať s pohľadom upreným niekde pred seba. Veľmi ma zaujímalo, čo také Athan môže riešiť. Zrejme si píše do svojho denníka, čo všetko by mi ešte mohol spôsobiť. Je vtipné myslieť si, že niekto taký ako on by mal vážne svoj denník. Pohľadom som zavadil ku Jeremymu ktorý ma sústredene pozoroval s ľahkým úsmevom na jeho bezchybnej tvári.

„Vraj chceš, aby som ti robil kávu, a všetko, čo si povieš. Teda, aspoň tak mi to Athan pred chvíľou, keď tu bol povedal," povedal som so sklamaním v hlase hladiac mu opäť do očí. Nad zmienkou, čo mi Athan povedal zaťal päste a sánku, pričom mu tvár preťal nahnevaný výraz so zamračeným výrazom na jeho tvári.

„Nič také som nepovedal, že chcem. Athan si to vymyslel. Povedal mi, že ťa mám brať ako slúžku, no ja som odmietol. To ho naštvalo a odpochodoval mrzutým krokom do izby niečo riešiť, ako som už spomínal," odpovedal, a vzhliadol mi do očí. Črty jeho tváre sa o chvíľu uvoľnili spolu s jeho veľkými pevne zaťatými päsťami. Odľahlo mi. Bol som rád, že sa mi dokázal priznať, a nebál sa Athana. Avšak, vynadal som si v mysli že som Athanovi uveril. On je ten posledný človek, ktorému sa dá veriť.

Striaslo ma zimou, čo zachytili jeho modré oči, a postavil sa. Za zvuku topánok prešiel ku mne, chytil ma pod kolenami a na chrbte a posunul ma vedľa. Sám si ľahol vedľa mňa vystierajúc svoju vysokú postavu na posteli opierajúc moje uzimené telo o jeho horúcu hruď z ktorej sálalo neskutočne príjemne teplo. Oprel som sa o ňu tvárou a zavrel očí vnímajúc jeho príjemnú, mužnú vôňu.

Jednu z jeho veľkých rúk mal položenú na mojom chrbte, ktorý jemne hladil dlaňou upokojujúc a uvoľňujúc moje stuhnuté telo. S ním som sa cítil konečne v bezpečí. Chcel som sa ho opýtať, či mi naozaj pomôže, no ústa som nechal radšej zatvorené. Nechcel som pokaziť túto chvíľu, ktorá mohla byť jediná. A po tom, ako mi sám od seba ponúkol pomoc som mu nemal dôvod neveriť.

„Čo je vlastne Athan zač?" vyšlo zo mňa odrazu pričom Jeremyho ruka stuhla a prestala hladiť môj chrbát. Zdvihol som hlavu pozerajúc mu do očí uisťujúc sa, či som ho náhodou svojou otázkou nenahneval. Pozeral na mňa svojimi modrými kukadlami, v ktorých som sa doslova strácal. V očiach nemal hnev, ako by som predpokladal. Mal v nich emóciu, ktorá bola ťažko čitateľná. Pery mal pevne zovreté, no po chvíli sa mu od seba odlepili, a vyfúkol prebytočný, nahromadený vzduch von predtým, ako sa odo mňa odtiahol dávajúc ruku z môjho chrbtu preč sadajúc si s nohami vysiacimi z vysokej postele. So zamračeným pohľadom som sledoval, čo robí. Ostal sedieť chrbtom ku mne, a z pier mu nevyšla ani hláska. Už som sa nadýchol, a chcel som prehovoriť, avšak jeho hlboký hlas ma predbehol.

„Prečo sa neopýtaš jeho keď ťa tak veľmi zaujíma?" odpovedal teraz s jasným podráždením v jeho hrubom hlase, ktorý bol o dosť hlasnejší, než som očakával. Skoro akoby na mňa až kričal. Ostal som na neho nemo hľadieť. Nemyslel som si, že by ho jedna obyčajná otázka dokázala tak moc nahnevať. Okamžite som začal ľutovať vetu vychádzajúcu z mojich pier, a vstal som z postele. Prešiel som ku nemu a postavil som sa oproti jeho sediacemu telu so sklonenou hlavou pozerajúcou do zeme. Prstami som mu opatrne nadvihol bradu naväzujúc s ním očný kontakt. V očiach mal vpísaný jasný smútok, ktorému som ale vôbec nechápal.

„Prepáč mi," bolo jediné, čo zo mňa vyšlo predtým, ako som sa vtesnal medzi jeho stehná a svojimi rukami pevne objal jeho nehybné, mohutné telo pokladajúc bradu na jeho pevné rameno zahalené v bielej košeli s pár rozopnutými gombíkmi odhaľujúcimi jeho výrazné kľúčne kosti a kúsok hrudníka. Netrvalo dlho, a na svojom chrbte som pocítil Jeremyho veľké, príjemné teplé dlane pučiace moje drobné telo v neuveriteľne komfortnom objatí, z ktorého som sa už nikdy nemal chuť odtiahnuť.

„Ty mne prepáč. Nemal som na teba tak vybehnúť," prehovoril po pár sekundách ticha previnilým tónom v hlase, a zovrel ma silnejšie v objatí. Po chvíli som sa od neho odtiahol s tým, že sa vrátim na posteľ. Avšak, po jednom kroku som na ruke pocítil dotyk jeho prstov, ktoré sa ma zľahka dotkli nútiac ma otočiť sa späť ku nemu s otázkou v očiach. Usmial sa, a postavil sa z postele pričom bol teraz o dosť vyšší než ja. Pri tom, ako sa usmial ma zahrialo pri srdci. Pozeral som nemo na neho predtým, ako pustil moju ruku a zdvihol dlaň pokladajúc ju opatrne na moje líce hladiac ma. Pri jeho príjemnom dotyku som privrel oči zhlboka sa nadychujúc. Následne som ich otvoril sledujúc ako sa začína skláňať na úroveň mojej výšky s teplou dlaňou stále neopúšťajúc pokožku môjho bledého líca. Srdce sa mi rozbúchalo neuveriteľnou rýchlosťou keď odrazu zastal pričom mi jeho teplý dych ešte stále voňajúci po káve narážal do tváre. Nevedel som, čo má v pláne urobiť no snažil som sa zbytočne nepanikáriť. V momente, kedy som to najmenej čakal sa jeho hebké a teplé pery opatrne dotkli môjho líca dávajúc mi bozk pričom ma jeho brada jemne pošteklila. Mne to však nevadilo, a len som pred ním stál ako obarený. Ešte nikdy sa mi nestalo, že by muž so mnou zaobchádzal takto. Ako s porcelánovou bábikou. Onedlho sa odtiahol vystierajúc sa do plnej výšky skenujúc ma s úsmevom na perách.

Úsmev som mu opätoval nespúšťajúc z neho zrak. Nezdalo sa, že by mu nejak vadilo že ho neprestajne pozorujem, pretože on robil to isté. Sadol som si na posteľ hladiac na jeho postavu stojacu oproti mne. Poklepal som vedľa seba na znak toho, aby si sadol čo ochotne urobil. Moje čelo som si automaticky oprel o jeho rameno vdychujúc jeho vôňu zatiaľ čo mi položil dlaň na stehno. Odrazu sa so škrípotom otvorili dvere. S Jeremym sme stočili pohľad na postavu Athana stojacu vo dverách. Telo mi oblial studený pot keď začal kráčať ku nám s nečitateľným výrazom vpísaným v tvári. Tep mi stúpol na extrémnu rýchlosť pričom Jeremy ostal pokojne sedieť bez akéhokoľvek pohybu skúmajúc Athana pohľadom.

„Vážne tu márniš čas s týmto tu?" vyšlo z Athana nenávistne smerujúc s tou otázkou na mňa. Cítil som Jeremyho pevné stisnutie môjho stehna, no snažil som sa ostať ticho a nezakňučať bolesťou. Po tom, ako som mu venoval pohľad si to uvedomil, a stisk povolil.  

Nová časť je tu. Dúfam, že sa páči❤️.