dotyk lásky

f o u r

Bolo osem hodín a letné slnko zapadalo. Jeho lúče osvecovali bledé domy a stromy vrhali mihavé tiene. Teniskou váhavo kopala do schodíku pred dverami. Nebola si istá, či je Mabel doma, no i tak zaklopala. Chvíľu stála a čakala, kým jej letný vánok vial pod hodvábne tielko. Vonku sa už túlala dve hodiny, no až teraz uznala za vhodné niekoho žiadať o pomoc.

Drevené dvere sa pomaly otvorila a zjavila sa v nich tvár pani Singerovej. Bledé vlasy vyťahané od slnka mala zviazané do copu. Keď zbadala smutnú tvár dievčaťa pred dverami, široký úsmev jej zmizol.

„Prepáčte, je Mabe doma?" spýtala sa potichu.

„Je mi to ľúto, Sai. Je vonku, zrejme s Waynom," povedala pani Singerová, „chceš ísť dnu?"

„Smiem?"

„Ale jasné. Poď a cíť sa ako doma!"

Sai nesmelo vošla do haly domu a zostala stáť. U Mabel bola už tisíckrát, no vždy ju prekvapil poriadok, ktorý ona doma nemala. Jej rodičia boli výtvarníci, bolo zvykom, že ste po dome našli farby, štetce či ceruzky.

„Poď do kuchyne, akurát varím puding," kývla hlavou smerom k otvoreným dverám. Sai ju potichu nasledovala. V ruke nervózne zvierala ramienko farebnej tašky.

Spoločne s pani S. vošli do kuchyne. Po obvode izby boli uložené drevené skrinky všade boli kvety. Na sporáku osvetlenom jedinou lampou sa v hrnčeku varila rúžová kaša. Mabelina mama sa postavila pri sporák a puding zamiešala.

„Smiem u vás prespať?" spýtala sa Sai.

„Ale jasné, zlatíčko. Čo sa stalo?" pani S. poznala Sainých rodičov. Nesúhlasila s tým, čo robia a veľa krát sa im snažila drogy vyhovoriť, no oni vždy len kývli rukou.

„Naši nie sú doma," sklonila hlavu, „nechcem tam byť sama a nechcem tam byť, keď sa vrátia."

„Och Sailor," pani S. nasadila ospravedlňujúci výraz, „kľudne u nás zostaň, koľko len chceš."

Vchodové dvere buchli a do kuchyne vošla Mabe. Na sebe mala tmavé šaty a klobúk. Usmiala sa na svoju mamu a potom si všimla kamarátku sediacu na vysokej barovej stoličke.

„Ahoj mama, Sai," kývla hlavou na Sai.

„Ahoj, zlatko. Ako bolo?"

„Fajn. V knižnici som stretla Harriet a potom som zašla k Waynovi. Kebyže viem, že prídeš," pozrela sa na Sai, „prišla by som skôr."

„To nič, ani ja som nevedela, že prídem."

„Ideme hore?"

Sai vstala zo stoličky. Poďakovala pani Singerovej za puding a nasledovala Mabe hore schodmi. Tento dom poznala ako svoje topánky a automaticky zabočila vpravo k bielym dverám, no Mabe ju potiahla za rukáv a viedla k oknu na konci haly.

„Vidíš ten dom?" pošepkala.

„Áno, je starého Franca, no a?"

„Pamätáš si, s kým sa Wayne pohádal včera v obchode?"

„Ehm," prikývla.

„Volá sa Dave," prst položila na okenné sklo a ukázala na dom, „je to Francov syn."

„Ako to vieš?"

„Dnes bol tu. Chcel čosik požičať," narovnala sa a zamierila do izby, „prespíš tu?"

„Ak ti to nevadí."

„Mne to nikdy nebude vadiť!" otvorila dvere a vošla dnu, „mám sa pýtať, čo sa stalo? Alebo sa o tom nechceš rozprávať?"

„Veď to už poznáš," vzdychla si.

•  •  •  •  •  •

Ranné lúče už dlho svietili na drevenú podlahu, keď Mabe položila bosé nohy na zem. Drevo ju pod nohami príjemne studenilo. Sai ešte tvrdo spala medzi poduškami na veľkej posteli. Včera boli dlho do noci hore. Takže sa jej nedivila. Pomaly vstala, tak aby posteľ pod ňou nezavŕzgala a obliekla si sivé tričko.

Zdola sa už ozývali niečie hlasy. Zrejme sa len otec dlhšie zdržal doma. Pomyslela si. Potichu zišla dole schodmi do prázdnej haly. Dvere do kuchyne boli pootvorené, no otec vo vnútri nebol. Podišla bližšie a otvorila ich. Najprv zbadala mamu opretú o kuchynskú linku ako sa smeje. Až potom si všimla muža sediaceho oproti nej.

„Bré ráno," pozdravila nesmelo.

„Dobré," pozrela sa na ňu mama, „toto je David, ale myslím, že už sa poznáte," ukázala naňho rukou. Mabe prikývla hlavou. Dave sa trochu pootočil, tak, aby jej videl do tváre. Zahanbila sa. David, v porovnaní s ňou, vyzeral dokonalo. Vlasy mal začesané dozadu a na tvári mal jeho úsmev, ktorý sa Mabe tak veľmi zapáčil.

„Dobré ráno," povedal, ako prechádzala okolo neho.

„Pozvala som Davida na raňajky," povedala jej p. Singerová.

„Ehm, fajn," keďže doma bývala len ona s mamou a otcom, stačili im tri stoličky a Mabel bola donútená sadnúť si vedľa Davida. Ak by mala byť úprimná, nebolo jej to také nepríjemné, no vzhľadom na to, že mala na sebe len dlhé tričko a nohavičky, staval ju do nevýhody. Lenže Dave sa na ňu ani nepozrel. Ako si všimla, bol hlboko ponorený do konverzácie.

„A čo tvoja mama, David?" spýtala sa p. Singerová.

„Naši sa rozviedli, a tak teraz býva v New Yorku."

„Bol si tam doteraz s ňou?" Mabel nastražila uši. Doteraz ju ich debata nezaujímala, no chcela o Davidovi zistiť viac.

„Áno," prikývol, „chodil som tam do školy a potom pracoval."

„Chodil si tam na univerzitu? Aj Mabel by tam chcela ísť študovať."

„Ahm, vlastne nie. Zamestnal som sa hneď po škole."

„Všetci nemusia chodiť na výšku, mama," Mabel vedela, aký názor má jej mama na ľudí, čo nechcú ďalej študovať, a tak sa snažila Davida obrániť.

„Ja viem, ale myslím si, že ak na to máš talent, tak je potom zlé odhodiť šancu."

„Ale to záleží na tom človeku! Je to jeho vlastná vec, či pôjde alebo nie..."

„Viete, ja už budem musieť ísť. Je už dosť hodín a stavím sa, že otec ma potrebuje," v tom kriku sa Davidov tichý hlas ozval ako sekera. Mabel sa prestala hádať s mamou a vstala zo stoličky. Rýchlo vybehla hore schodmi a zavrela sa v izbe. Nechcela sa pre Davidom ešte viac rozzúriť, aj keď titul hysterky si už zrejme zaslúžila.

S mamou sa často hádali na tému univerzita. Mabel sa totiž nevedela rozhodnúť, či ísť alebo nie. Univerzitou by si isto zabezpečila dobrú budúcnosť, no život po strednej plný samostatnosti a cestovania ju lákal viac.

Svoju mamu milovala, no niekedy naozaj chcela, aby v jej očiach nevyzerala ako dieťa.

˜ ˜ ˜ ˜

Tak? Páči/nepáči? je to štvrtá časť, čo mi pripomína; bol niekto z vás na Insurgent? Ja sa dnes chystám :)

píšte, votujte - budem rada!

Dia