dotyk lásky

s e v e n t e e n

Svet sa stále točil, slnko svietilo a pľúca dýchali. Niekedy v tom tichu sa zdalo, že až príliš hlasno. Lenže všetko bolo skutočne v poriadku. Človek by povedal, že je teplé neskoré popoludnie a že by konečne mohlo spŕchnuť. Nič by si nevšimol. Teda, až na jednu maličkosť. Mabe ležala skrútená na bielych obliečkach. Neplakala.

Kedysi, keď bola trochu mladšia nevedela ovládať svoj plač. Plakala, keď bola smutná, zúfalá, no aj rozzúrená. Lenže vtedy sa jej slzy zrejme minuli. Teraz ich odmietala, a tak sa skrývali tam, ukryté v kútikoch jej očí.

Keď Davida videla s tým dievčaťom, vôbec ju to neštvalo. Lenže teraz, keď mala čas o tom viac rozmýšľať, videla to inak.

Tvár mala fľakatú. Tak ako vždy, keď bola zúfalá, jej na tvár vystúpila červeň. Preto sa skrývala vo svojej izbe. Nedokázala ísť dole a čeliť svojej mame, ktorá jej rubínové líca pozná.

Už bola doma tretí týždeň a prázdniny sa vôbec nevyvíjali podľa jej predstáv. Chcela si užívať kdesi pri vode, znova sa zamilovať do Wayna, tak ako sa to deje každý rok, keď ju vezme do Čierneho lesa, kde má jeho strýko chatu. A v prvom rade nechcela riešiť Sailorine ilegálne problémy či zamilovať si úsmev svojho suseda.

Sedela na posteli a hypnotizovala šálku položenú na nočnom stolíku. Stála tam už tretí deň. Na spodku sa vystavovali škvrny z instantnej kávy. Žiadne veštenie sa nekonalo. I tak by nechcela poznať svoju budúcnosť.

Možno by mala zavolať Sai. A všetko jej povedať, aby sa konečne cítila lepšie. Lenže ona nepotrebovala ľútosť, chcela to proste prekusnúť a vrátiť sa k stresu z univerzity, ktorá ju čaká už o necelé dva mesiace. Ako sa môže starať o Davida, keď má pred sebou nový život v New Yourku? Pomyslela si. Lenže myšlienky na školu ju vracali späť ku Sailor. K večeru, keď jej vyčítala, že má všetko.

Dupot nôh ju prerušil v okusovaní nechtov. Mama pomaly vychádzala hore schodmi. Trikrát zaklopala a keď nikto neodpovedal, vstúpila.

„Zlato? Si tu celú večnosť... Nedáš si čaj?" teplú šálku jej položila na stolík a vzala tú starú. Mabel ju pozorovala, no neodpovedala. Nevedela, čo svojej mame povedať. Nebola zvyknutá jej hovoriť všetky svoje starosti, lenže teraz, keď boli samé, sa javila príležitosť.

„Mama? Čo si myslíš o Waynovi?" začala potichu.

„Wayne? Fuuu, Wayne Parish je dobrý chlapec, pravdu povedať. Najprv som sa bála, že ťa skazí tou svojou rockovou hudbou a že raz prídeš potetovaná alebo s vyholenou hlavou," nahlas si vzdychla a zasmiala sa, „lenže teraz vyzeráte ako dokonalý pár. Akoby ste boli manželmi."

„To nehovor," zamrnčala.

„Prečo? Bojíš sa svadby alebo čo?"

„Nie... ja len... neviem, či ho mám stále tak rada, chápeš?"

„Oh, veľmi dobre chápem. Aj tvoj otec mi niekedy riadne lezie na nervy. Ale to je normálne. Každý pár má spolu ťažké chvíle."

„Lenže, čo ak som spravila niečo zlé, čo by zničilo náš vzťah?"

„A čo také?" prisunula sa bližšie a dlaňou jej prešla po pleci.

„Čo ak som sa zamilovala do niekoho iného?"

„Je to Dave? Predtým som vás spolu videla, no v poslednej dobe po ňom nebolo stopy. Stalo sa niečo?"

„Myslím, že sa niečo stalo na tom večierku. Lenže ja si to nepamätám a on sa odvtedy chová čudne. A včera poobede som ho videla s iným dievčaťom."