God gave us blessing. (sk)

10. časť

14. február (Valentín)

Ráno mi Matt oznámil, že dnes  máme toho veľa na pláne. Tak som teda ledva vyliezla z postele, upravila som sa a obliekla som si dlhé biele tričko , na to hrubý pletený sveter, džínsy a čižmy pod kolená. Hodila som na seba kabát a šálu , mohli sme vyraziť.

Po pol hodine cesty sme dostali defekt. Úplne som sa vyľakala. Mala som taký zvláštny pocit. Dotkla som sa sedadla a zistila som, že je mokré. Aj moje džínsy boli mokré. ,, Matthew máme problém. Praskla mi plodová voda. " Snažila som sa byť v pokoji.

Lenže to mi moc dlho nevydržalo, pretože o chvíľu mi začali kontrakcie. S nervami som vydychovala. ,, Zavoláš sanitku alebo  mám porodiť tu v aute?"

Matt bol z toho viac v strese ako ja. Ruky sa mu triasli ako starému reumatikovi. Vytiahol si mobil z vrecka a div , že mu nevypadol z dlaní. ,, Dobrý. Moja žena práve začala rodiť." Povedal. ,, Hlavne sa upokojte. Vaše meno prosím a miesto kde sa práve nachádzate." Počula som znieť hlas z telefónu. ,, Matt Duchene, Deepstreet 45. Prosím, ponáhľajte sa."

O pár minút, sa zjavila sanitka a záchranári ma umiestnili dnu. Auto sme nechali tam. Keď sme prišli do pôrodnice, už tam boli moji a Mattovi rodičia a takisto naši súrodenci.

Hneď ma odviezli na sálu. Matt bol celých osem hodín pri mne. Držal ma za ruku a povzbudzoval ma. Cez tie všetky bolesti som mala pocit, že všetkých navôkol pozabíjam.

Medzi tým sa čakáreň mierne doplnila. Dorazil aj Mattov tréner Patrick (Roy) a zopár chlapcov z tímu. Bola som rada , že tam prišli. Povzbudilo ma to.

20:15 - práve v tento čas sme prvý krát počuli plač. ,, Je to chlapec, gratulujem! " zvolal lekár. O pár minút na to sa dostalo na svet aj naše dievčatko. Prišli na svet prirodzenou cestou a sú v poriadku.

Matt ich vzal oboch do náručia a vyniesol ich na chodbu. Tam už čakali všetci naši blízki. ,, Už som otcom. " povedal v totálnej eufórií. Všetci nám gratulovali.

Hodinu na to ma konečne odviezli na izbu. Priniesli mi bábätká a všetci ma smeli prísť na chvíľu pozrieť. Vyobjimali ma , vybozkávali, priali nám veľa šťastia, zdravia a lásky.

Na izbu prišla zdravotná sestra. ,, Tak je mi to ľúto , ale pomaličky budete musieť odísť. Končia sa návštevné hodiny. Mamička s dietkami si musia oddýchnuť. Samozrejme otecko tu môže zostať." Povedala milým tónom a odišla. 

Keď sa vrátila, všetci už boli preč. ,,Tak čo rodinka? Mená máme vybraté? "  Pozreli sme sa s Mattom na seba a usmiali sme sa. ,, Chlapček Connor Noel a dievčatko Maddie Amelie."

14.2. 2015 - 20:15
Connor Noel Duchene
Maddie Amelie Duchene
♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥

„Dieťa je naplnením života, jediná skutočná
hodnota, čo po ňom zostane.“

♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥

Ďakujem všetkým, čo tento môj "príbeh" čítali.
(Teda kajka23 a mmwittrock :'D)
Ďakujem za každý jeden vote/comment a vidíme sa pri ďalšom príbehu.
Goodbye my lovers!