Mrazivá chuť ohňa ✓

•10•

Otvorí mu s malou dušičkou dvere a zamračí sa na neho spoza prameňa vlasov čo má v tvári. Hneď ako sa jej pred oči dostane jeho tvár srdce jej poskočí až kdesi do hrdla a rozozvučí sa hlasnejšie ako kostolné zvony. Pri pohľade naňho po toľkom čase sa v nej zobudí všetko čo sa usilovala potláčať a všetko v jej vnútri spolu so srdcom bije na poplach. „Ahoj,“ hlesne nakoniec ticho ako myšička.
Noelove oči sa rozšíria pri pohľade na toho anjela medzi dverami a vyschne mu v ústach. Modré oči jej zvýrazňujú blond vlasy, ktoré jej rámujú tú dokonalú tvár. Má na sebe obyčajné tmavé legíny a hrubý sveter no pre neho je v tomto momente najkrajšou ženou na svete nech by mala oblečené čokoľvek.
Pomaly odstúpi odo dverí a naznačí mu aby vošiel.
Očami sa vnára do jej a dnu vkráča ako zhypnotizovaný. Bojuje s chuťou schytiť ju do náručia, no jej odmietavý postoj ho posotí naspäť do reality a neurobí to. Šialene túži pristúpiť k nej a privoňať jej k vlasom a chytiť ju za ruku aby sa naozaj uistil, že stojí pred ním a nie je len jeho snom, ktorý sa mu v delíriu ktoré pociťoval, keď bol bez nej prisnil.
„Noel?“ osloví ho po dlhých minútach čo sa neodvážia ani jeden poriadne nadýchnuť aby im táto chvíľa neuletela pomedzi prsty. Jemne a pomaly pred seba natiahne ruku a blíži sa ňou k jeho.
Keď vysloví jeho meno je to pre neho ako rajská hudba, keďže sa tak nehorázne obával, že už nikdy nezačuje jej hlas. Natoľko ho to poteší, že keď k nemu natiahne ruku ústa sa mu vykrútia do širokého úsmevu a opatrne zovrie jej ruku vo svojej dlani. Pokožka mu pri jej dotyku horí a brní spolu so zimomriavkami čo mu poskakujú po chrbte.
Ťahá ho za ruku do svojej izby napriek tomu, že sú v celom byte úplne samy. Je to zvyk, ktorý si pri toľkých ľuďoch v jednom byte vypestovala a preto ho ťahá k sebe kde relatívne očakáva súkromie. Pustí jeho horúcu ruku a nechá ho stáť v strede miestnosti pokým za nimi ona nezavrie dvere.
„Chýbala si,“ začne no znovu stíchne a zahľadí sa na ňu. Stojí kúsok od nej, má ju len na dosah a túži dotknúť sa jej. Toľko razy sedel v tejto izbe kúsok vedľa nej a túžil po tom istom, no od kedy okúsil aké je to pobozkať ju, nedokáže viac odolať. Stačí mu jeden krok aby bol tesne vedľa nej a pažou ju oblapil okolo útleho pása.
Pocíti jeho ruku na boku a takmer sa jej podlomia kolená od vzrušenia.
Nosom sa zaborí do jej vlasov a vdychuje plnými dúškami jej sladkú vôňu.
Potíšku šepne, „Noel.“ Slabučko sa snaží zaprotestovať proti jeho dotyku a všetkému čo sa môže ešte medzi nimi prihodiť. Vie, že toto nie je správne a mala by sa od neho odtiahnuť no nedokáže odlepiť päty od zeme ani o milimeter. Okrem toho je tu aj iný dôvod prečo mu tak dlho neodpovedala na telefonáty.
„Nič nehovor,“ zastaví prítok slov z tých sladkých pier a ihneď ich pre istotu umlčí aj bozkom. Po jedinej spoločnej noci mu jej pery chutia ako nebo čo sa mu rozplýva na ústach a vynášajú k nebesiam.
Ako náhle pocíti jeho pery na svojich nestihne zaprotestovať a všetky pochybnosti a hnev sa vyparia spolu s okolitým svetom. Cíti jeho nežné bozky, z ktorých sa jej stráca rozum a rovnako jemne a s láskou mu ich opätuje. Noelovo telo ju tuho pri tom objíma a jej v tej chvíli dôjde, že sa doňho zamilovala. Tento bozk je pre všetky pocity čo pri ňom pociťuje ako pečiatka na obálke, ktorá už na milión percent dokazuje, že ho miluje až do špiku kostí.
Ešte raz ju zľahka pobozká a pohladí ju po líci. Takmer jej vyzná lásku no jej výraz ho zastaví. „Čo sa deje?“ opýta sa zdesene a pre istotu ju uvoľní zo svojho zovretia ako keby bola krehkou kvetinou čo sa môže v tej chvíli rozpadnúť na prach.
Zmätená zo svojich pocitov od neho odstúpi a konečne sa zhlboka nadýchne. „Toto nemôžem.“
Akoby ho tou vetou bodla do brucha. „To nie, prosím ťa.“ Začne habkať jedno cez druhé a cíti ako mu celým telom vibruje panika. „Nemôžem ťa stratiť.“
„Ale,“ smrkne a plná beznádeje si sadne na okraj postele.
Po chvíli váhania si prisadne kúsok od nej. Položí jej dlaň na koleno a pokúsi sa zachytiť jej pohľad, no ona od neho odvracia tvár a tak vidí iba jej profil schovaný sčasti pod spŕškou vlasov.
Bojuje z plných síl aby sa nerozplakala a tak len so sklonenou hlavou hľadí na parkety pod nohami.
„Pozri sa na mňa,“ poprosí ju tichým hlasom a rukou jej nadvihne a natočí bradu k nemu. Zabolí ho pri srdci, keď vidí jej zronený výraz. Najradšej by si ju znovu privinul na hruď a híčkal ju až do rána ako princeznú lebo vie, že si zaslúži každú jednu sekundu, ktorú jej venuje.
Nervózne si zahryzne do pery a kochá sa pohľadom do jeho očí. Lomcujú ňou toľké pocity až má vyschnuté v hrdle a mrazí ju na pleciach.
Pohladí ju znovu láskyplne po tvári a vezme jej tvár do oboch dlaní. Dlho len mlčky hľadia jeden druhému do očí kým sa Noel opatrne ozve. „Čo sa stalo?“ Dlhé týždne čo od nej nepočul ani slovo ho trýznila tá istá otázka. Prečo sa všetko tak hrozne pokazilo a nechce s ním mať nič viac spoločné?