Okradnutá...

..Nevydržím bez teba ani chvíľu..

Dvíhala som sa zo studenej vane. Bola som premrznutá a celá som sa klepala. Rýchlo som sa zababušila do županu, vypustila vaňu, obliekla som sa, upravila a šla dole na raňajky.

"Môžem poprosiť tabletku proti bolesti?" spýtala som sa čašníčky. "Hneď vám ju donesiem." usmiala sa na mňa a odcupitala preč. Usadila som sa za stôl a popíjala čaj. "Nech sa páči." podala mi čašníčka tabletku. "Ďakujem." usmiala som sa a ona odišla. Trocha som si zajedla a rozhodla som sa, že si zájdem na nejaké procedúri. Veď čo. Oddychujem. Na stole ležal letáčik hotela a tak som si jeden vzala a študovala. Pôjdem na masáž a potom do sauny a výrivky. Možno stihnem aj bazén. Uvidí sa. Dojedla som raňajky a šla sa do izby prezliecť.

Po tej masáži sa mi nenormálne uľavilo. Bola som celá stuhnutá a toto som potrebovala. Teraz sa pečiem v suchej saune. Som tu sama takže mám pokoj. Zatvorila som oči a chvíľu som nevnímala. Počula som, ako niekto otvoril dvere a sadol si. Nevšímala som si toho človeka do chvíle, kým mi rukou nepohladil nohu. "Hej, čo to robíte?" vyskočila som naňho, no potom som sa už nemohla ani pohnúť. Svojimi krásnymi očami na mňa hľadel Jakub. Bol strašne sexy keď mal na sebe iba uterák. Po svaloch mu stekali kvapôčky vody. Rozptápala som sa. "Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." usmial sa. "Takže ty už máš jazyk." povedala som ironicky, vstala som a bola som pripravená odísť. "Kam ideš?" pozrel na mňa. "Preč od teba." usmiala som sa a odišla. Super! Skazil mi celý deň. Kašlem na výrivku. Vybrala som sa okolo bazéna k výťahu a vyviezla sa na svoje poschodie. Vošla som do izby a šla sa prepláchuť. Objednala som si jedlo na izbu a šla sa opaľovať na balkón. Niekto zabúchal na dvere. "Kto je?" spýtala som sa. "Hotelová služba!" ohlásilo sa na druhej strane. "Vstúpte." zakričala som a oprela som sa späť o lehátko. Otvorili sa dvere a niekto vošiel dnu. "Kde vám to položím?" spýtal sa. "Na stôl, tam máte aj prepitné. Ďakujem." povedala som. "Ja nechcem prepitné. Chcem teba." povedal hlas. Stuhla som a opatrne som sa otočila. Stál tam Jakub. "Ja by som sa ti chcel ospravedlniť za všetko čo som ti urobil. Myslel som si, že keď odídem, bude ti bezo mňa lepšie, ale keď som včera videl tvoju tvár keď si ma videla... Chcel som ti to povedať ale nemohol som. No keď som nabral odvahu, ty na mňa vytiahneš zbraň." vysvetľoval mi. Pozerala som naňho iba v nemom úžase. "Chcem, aby sme boli zase spolu. Nevydržím bez teba ani chvíľu." priznal sa. Postavila som sa, podišla k nemu a pobozkala ho. "Ani ja bez teba." pošepkala som mu. Usmial sa a tiež ma pobozkal. "Mám pre teba prekvapenie." usmial sa lišiacky. Pozrela som naňho. "Ale to ti ukážem až keď prídeme domov." usmial sa. "Tak dlho nevydržím." spravila som grimasu. "Vydržíš." usmial sa a pohladil ma po líci. "Ideme do bazénu?" spýtal sa. "Jasné." usmiala som sa a vyrazili sme.

Vonku pieklo slnko. Šaleli sme sa vo vode. "Čo je?" spýtal sa. "Čo by bolo?" pozrela som naňho. "Tak divne si na mňa pozerala." povedal. "Nie, to určite nie, nevymýšľaj si!" ohradila som sa a šplechla som mu vodu do tváre. "Takže ty takto hej?" skočil po mne a obaja sme sa ponorili.