58. kapitola

2 1 0
                                    

Po chvíli ucítila, že povraz na jej rukách povoľuje. Čoskoro už sa jej podarilo z neho vyvliecť jednu a následne aj druhú ruku. Urobila s nimi niekoľko opatrných pohybov a potom siahla po látke, ktorou mala zaviazané oči. V šere krytého voza zbadala siluety ostatných väzňov a s úľavou si uvedomila, že tu s nimi nie je žiadny strážnik. Tí zrejme striehli len vonku okolo voza.

„Hlavne buď potichu," zašepkal Elmer vo chvíli, keď si uvoľnila aj ústa a tlmene sa rozkašlala.

Dúfala, že jej Elmer rovno povie niečo ďalšie. Lenže jediné, čo počula, bol zrýchlený tlkot jej vlastného srdca.

Hranice slobodyWhere stories live. Discover now