For tonight

21.

Daniel jej povedal, že v Prahe neostanú cez noc, takže večeru s Martinom dohodla hneď na ďalší deň. Teraz už sedeli v aute a cestovali do Prahy. Vyrazili skoro ráno, aby na obed boli v reštaurácii, v ktorej mal Daniel dohodnuté stretnutie. Cestou si písal poznámky, čo všetko má prebrať s vedúcim českej pobočky. Veľa sa nerozprávali, keďže jej dal jasne najavo, že potrebuje v tichosti pracovať. Aj napriek tomu, že bola stále s ním, občas jej táto práca pripadala veľmi osamelá. K tomu sa ešte pridal pocit jej zbytočnosti, keďže veľa krát naozaj nemala čo robiť. Jeho stretnutia dohodla a zariadila každý deň behom hodiny. Zvyšok dňa sa len tak ponevierala a robila vždy len to, o čo ju požiadal. Raz si vypýtala viac roboty a nervózne ju odbil s tým, že ho nemá otravovať. Od vtedy si ju už radšej nepýtala.

Hrala sa s okrúhlou náušnicou v uchu a pozerala sa von z okna. Sledovala rušnú pražskú ulicu a ľudí ponáhľajúcich sa s dáždnikmi nad hlavou. Pršalo dosť silno a obidvaja zmokli, aj keď do reštaurácie prešli len pár metrov.

"Musíte to prerobiť." Kázal Daniel vedúcemu českej pobočky. Vedela, že Daniel si niečo, čo môže vytknúť na náčrte nájde. Bol až príliš perfekcionistický na to, aby s tým bol spokojný hneď na prvý krát. Daniel bol vrodený talent. Interiérová architektúra mu veľmi išla. Určite ho mrzelo, že sa nemohol popri šéfovaní venovať vo väčšej miere práve tomu, čo ho bavilo.

"Prepáčte pán Hoffman. Viem, že ste merali cestu až sem, avšak mám dohodnuté stretnutie v nemocnici, musia mi vybrať stehy. Aj tak som už hovoril s vaším otcom a prebrali sme všetko, čo bolo potrebné." Hovoril vedúci českej pobočky, pritom ukazujúc na svoje pozašívané predlaktie.
Daniel sa snažil skryť prekvapenie, no zároveň hnev, ktorý vnútri prežíval.

Vyšiel z reštaurácie a aj napriek silnému dažďu kráčal nevedno kam. Na telefóne vytočil číslo svojho otca a chystal sa mu vykričať, prečo z neho robí bábkového šéfa a mrhá jeho časom. Vyrušila ho Klára, ktorá sa ho snažila zastaviť chytením jeho ramena. Nedarilo sa jej ho zastaviť, bol v takom hneve, že si ani neuvedomoval, že ho niekto drží. Stisk jeho ruky posilnila.

"Daniel, stojte." Hovorila mu už takmer beznádejne. Bola celá mokrá a čakala, že určite bude mať roztečený aj celý makeup, ktorý mala na tvári. Nevnímala všetkých tých náhliacich sa ľudí, ktorých bolo veľa navôkol. Všímala si len jeho. Nakoniec sa otočil, pozrel sa do jej zraniteľných očí a prestal počúvať pípanie hovoru, ktorý jeho otec doposiaľ neprijal. Po tvári mu stekali kvapky dažďa. Jeho výraz už nebol celkom nahnevaný, zočila v ňom sklamanie a smútok.
Nič nehovorila, len sa na neho pozerala. Všímala si, ako sa postupne upokojuje. Ešte stále držal telefón na uchu. Počula z neho mužské volanie jeho mena. On však naň nereagoval. Staršieho muža nechal niekoľko krát vysloviť jeho meno, až zložil. Ľavou rukou sa dotkol jej mokrej tváre a pohladil ju po líci. Tento jediný dotyk v ten moment znamenal viac, než niekoľko slov. Jeho trápenie bolo razom preč.

"Poďme do auta." Prerušil to krásne mlčanie medzi nimi. Klára ostala zaseknutá v tom nádhernom okamihu, keď sa dotkol jej tváre. Tušila, že keby sa nahne a pobozká ju, bolo by to ako v romantickom filme. Ktorá z nás netúži po romantickom bozku v daždi? Nedokázala sa ubrániť tej predstave. Neprítomne cupitala za ním a túžila, aby sa to stalo. Nič nechcela v ten moment viac.
Sadli si do auta a šofér naštartoval. Obidvaja sa pozerali opačným smerom. Pomaly sa vracala do reality a začalo ju desiť, že si naozaj priala, aby ju pobozkal.
"Tie kruhy tam nemôžu byť, dajte tam radšej niečo s pásikmi." Komandoval niekoho v telefóne. Asi to pre neho toľko neznamenalo, keď hneď začal pracovať.

"Nechcete ísť ešte ku mne na čaj?" Váhavo sa ho opýtala, keď auto zastavilo pred jej panelákom.
Na jej prekvapenie sa jej opýtal. "Máte víno?"

"Mám." Usmiala sa nad jeho požiadavkou.

"Tak poďme." 

Usadili sa na gauč a obidvaja si držali vlastný pohár s červeným vínom.
"Tak na tento mizerný deň." Nakoniec predniesol prípitok. Štrngli si a naraz si odpili z pohárov.
"Mizerný? Nechcete mi povedať, čo sa stalo?" Pre Kláru tento deň určite nebol tak mizerný, ako pre neho. Ona sa obávala toho nasledujúceho dňa a stretnutia s Martinom.
Váhal, či sa jej zdôverí.
"Ja som túto prácu nechcel. Môj otec chcel, aby som bol šéfom, aby som bol riaditeľom, aby som prebral vedenie firmy po ňom. Odtrhol ma od roboty, ktorú som mal rád. A na čo to bolo dobré? Všetko robí poza môj chrbát a spochybňuje každý môj krok. A čo je na tom najhoršie, musím poslúchnuť každý jeho pokyn a nakoniec to aj tak nie je podľa jeho predstáv."
Nedokázala uveriť, že sa jej zdôveril. Doteraz sa vždy správal veľmi tajomne a o jeho súkromí nevedela poriadne nič. Na druhej strane už chápala jeho perfekcionizmus.
Chytila ho za predlaktie. "Mrzí ma to Daniel." Povedala so smútkom v hlase.
"Nechajte to tak." Uzavrel sa znovu. Nečudo, že mal problém s dôverou, keď bol na všetko sám a nepoznal nič iné, než kritiku. 

Jej čistota a nevinnosť na neho vplývala až oslňujúcim spôsobom. Pri nej mal pocit, že môže byť tým, kým naozaj je. Nikdy pred tým sa nezdôveroval nikomu inému, ako svojmu bratovi. Keď ho otec odrezal aj od neho, uzavrel sa úplne.
"Na pondelok musím zvolať úvodné stretnutie s ostatnými zamestnancami v našej kancelárii. Doteraz na to nebol čas a už to bude týždeň, ako som prišiel. Pomôžete mi s tým?" Jeho bezpečnou zónou samozrejme bola práca a preto sa s ňou začal rozprávať radšej o nej.

Klára si ľahla do postele a v tme nemohla vidieť plafón, na ktorý sa pozerala. Bože už je to týždeň. Ako sa mi mohol zmeniť život tak rýchlo za tento jediný týždeň?! Ešte nedávno sa so mnou rozišiel muž, s ktorým som si myslela, že zostarnem. Aké by to ale bolo premrhanie života, keby nespoznám jeho. Pred očami mala obraz muža, ktorý ju priťahoval viac, než ktokoľvek iný. Muža, ktorý bol sebavedomý a úspešný, niekedy arogantný, no tušila, že vo svojom vnútri mal aj on potrebu byť milovaný. Už teraz vedela, že nie je cesty späť. Cítila to, čo nikdy pred tým. V jej bruchu súčasne s jej neodchádzajúcimi myšlienkami na neho vzlietlo snáď tisíc motýľov. Do Daniela bola zamilovaná viac, než po uši.

Ahojte! V tejto časti prišlo Klárine uvedomenie si jej zaľúbenia sa do Daniela. Čo však bude cítiť on? A hlavne, ako sa bude k nej správať jej večne uzavretý, na celý svet naštvaný šéf? V ďalšej časti sa môžete tešiť na večeru s Martinom, ktorá sa bude niesť v duchu predstierania, radosti, hnevu a smútku, no skrátka hotová húsenková dráha. Nateraz vám prajem pekné sviatky a v utorok vás čaká nová časť :)