Denis

10 | Zuigerfóbia

~ Zuigerfóbia je chorobný strach z konkrétneho predmetu, v tomto prípade z vysávača. ~

„Taaakže..."

„Psst, ide do najlepšieho." Ukážem na televízor, ale oči z neho nespúšťam. "A dávaj pozor, ako ješ, vysávať sa nebudem!"

„Netrep. Videla si to tak stokrát. Povysávam, keď nebudeš doma." Nora si povzdychne. „Takže ty a náš sused?"

Môžem cítiť, ako jej zvedavosť prerastá do neúnosného bremena. Ako právnička, je len prirodzené aby veci overovala, zisťovala a snažila sa zhromaždiť fakty. „No, sme kamaráti."

„Kamaráti?" to, že mi neverí, jej cítim v hlase aj bez toho, aby som na ňu stále čo i len pozrela. Našťastie bola celý deň v práci aby podala všetky hlásenia o svojom pobyte v Bruseli a tak som sa vyhla vypočúvaniu až  doteraz. „A čo to je za kamaráta, keď si s ním bola na večeri v drahej reštaurácii? Skoro som odpadla, keď som ťa našla."

Konečne odvrátim zrak od filmu. Spoločne s Norou sedíme na našom gauči v tvare L a spolu si vychutnávame večerný Twillight maratón. Zatiaľ čo ja som typ, ktorý sa rozťahuje na sedačke koľko sa dá, Nora je schúlená do klbka v maličkom rohu. „Ako si ma vlastne našla?" na mobile mi znova zasvieti správa ako na Messengeri, aj na ICQ. Od včera večera sú všetky správy však ignorované.

„Netuším ako sa mi mohol páčiť ten vlkolak. Som rada, že som z toho vyrástla." Do úst si vloží paprikový chips a olíže si prsty. Pohľad vráti ku mne. „Nevravela som ti, že som ti do mobilu dala aplikáciu 'Spyier'? Vždy viem, kde si." Vyškerí na mňa jazyk, keď vidí môj pohoršený výraz.

„Ty ma sleduješ?" ruku si položím na srdce, ale v podstate mi to nevadí. Doteraz som jej nemala čo tajiť. Teraz už si až taká istá nie som.

Nora na mňa zamáva prstom posiatym paprikovým korením. „Nevykrúcaj sa slečinka a nemeň tému. Povedz mi, čo máš s pánom doktorom! Správal sa extrémne čudne a to väčšinou viem ľudí čítať, ale u neho tápam." Nohy vyberie spod seba a nakloní sa bližšie ku mne. Oči zažmúrené. „Máte tajnú aféru, lebo je ženatý a vyrušila som vás?"

Pretočím oči v strop. „Pozeráš príliš veľa Súdnej siene." Našťastie som mala celý deň na nacvičenie tohto rozhovoru. A konečne po dlhých mesiacoch poviem aj pravdu. „Nie. Sme kamaráti, no zaujímaš ho vlastne ty. Aj tak sa stále pýta len na teba."

„Čo?" skríkne a oprie sa späť na operadlo. „Mňa? Prečo?" Skrúti nos.

Netuším prečo, ale jej prekvapenie a znechutenie ma nepríjemne naštve a rozčúli. „Čo sa ti na ňom nepáči? Denis je geniálny, príťažlivý a gentleman." Zažmúrim na ňu oči. „A plus o tebe hovorí len v dobrom, zaujíma sa o všetko čo robíš a miluje umenie tak, ako aj my dve. Presne preto, sme včera boli spolu von. Boli sme na výstave v meste."

Moja sestra vyzerá pobavene a dvihne obe ruky do vzduchu. „Prepáč. Nechcela som ho nijako uraziť. Len ho vôbec nepoznám. Ale vysvetľovalo by to veľa vecí." Pokýve hlavou. „Odkiaľ o mne vedel toľko vecí? Rozprával sa so mnou ako keby sme sa poznali, celú večnosť."

Teraz sa ukáže, aká som dobrá herečka. „Pýta sa ma na teba a za to, mi pomáha s tým, aby som prekonala svoje fóbie."

Norine obočia vyskočia až takmer na koniec čela. „Nie je to trocha čudné? Nie je nejaký úchyl? A ako ti akože pomáha?" pri slove pomáha, prstami naznačí úvodzovky. Netuším čo si o mne myslí, ale asi momentálne nič dobré. 

Pokrútim hlavou a znova upriamim svoj zrak k televízii. Moje dvojča ma vie čítať ako otvorenú krátku knihu, ale keď ma neuvidí, tak to možno nejako zvládnem. „Je trocha iný, tichý, dúmavý, dá o sebe málo vedieť. Myslím, že je niekde na autistickom spektre, ale ešte som nemala odvahu sa ho na to opýtať." Pokrčím ramenami. "Alebo sa mýlim. Neviem o ňom zas až tak veľa, aby som ti na sto percent povedala, aké sú jeho skutočné úmysly a či to nie je nejaký psychopat." Myknem plecami. Odvčera som si na sto percent istá, že títo dvaja spolu byť nemôžu. Nie preto, že by to bolo zlé, ale preto, že by boli moje klamstvá odhalené a to nechcem. A tak zabijem Denisovi klinec do rakvy. „A preto ti neodporúčam s ním veľmi komunikovať a prehlbovať jeho posadnutosť tebou." Dožúvam sladké drievko a nahodím vážnu tvár. „V Skutočných zločinoch bol taký podobný prípad." Znížim hlas. „Dokonca si nás mýli a mám pocit že dokonca počuje hlasy."