Prekliaty démon

20. V skutočnosti nie je až taký zlý ako sa o ňom hovorí

- Mesto Zabudnutých, Prijímacia sála Lesnej vily Lady Aaralyn -

„Ty ani len netušíš ako ťažko sa žije ostatným premeneným démonom! Mal si šťastie. Lady Aaralyn je benevolentná a správa sa k tebe ako k seberovnému. Ale my? Sme menej ako handry a to všetko len preto, že sme predtým prežili jeden mizerný ľudský život, ktorý bol vo väčšine prípadov aj tak na hovno." Odpľul si Gerd, zatiaľ čo Edgar ošetroval krvou podliate modriny na tele mladej slúžky, ktorá kvôli vzlykom nedokázala rozprávať. Pri pohľade na jej dobitú tvár ho bolelo srdce.

„Ako sa to stalo? Nepracuje predsa v paláci?" zamrmlal Edgar, keď si naberal posledné zvyšky liečivej masti.

„Hh. Myslíš si, že na tom záleží? Im je jedno, kde sa nachádzaš. Ak nepracuješ v tesnej blízkosti jeho veličenstva, nikto sa o teba nezaujíma. Kto by sa už len staral o nejakú spodinu, ktorá dostala na frak, kvôli tomu že sa neusmiala na dobre narodeného papaláša, keď šiel okolo?!" zrúkol Gerd.

Hoci Gerd by mu nikdy neveril, Edgar jeho frustrácii veľmi dobre rozumel. Nebol jediný, kto k nemu chodil so žiadosťou o pomoc. Takýchto prípadov riešil denne hromadu. Nikdy to nebolo jednoduché. Zakaždým v tých úbohých démonoch videl kúsok seba. Mnoho z nich, podobne ako on nemali na výber. Skončili v Meste Zabudnutých, no ich telo sa nikdy nenašlo. Na rozdiel od démonov, však duše na to, aby po smrti úplne nezmizli potrebujú neprestajne konzumovať energiu a aj keď je mesto dosť veľké, nestačí to na to, aby natrvalo uživilo toľko duší. Preto je mnoho z nich, ktoré už stratili nádej na to, že sa raz tak ako ostatní posunuli ďalej, nútené premeniť sa na démona. Proces premeny nie je bezbolestný a nedá sa ani povedať, že by to stálo zato. Po premenení zanikne hlad, no normálnym démonom sa môžu sotva vyrovnať. Nemajú žiadnu moc, sú iba slabými bábkami, odsúdenými na ochranu svojich pánov. Za hranicami sídel démonov totižto číhal posmrtný svet v celej svojej divosti. A v niektorých prípadoch bol nebezpečný aj pre tak mocného démona, akým bola samotná Lady.

Keď sa jemne dotkol krvavej rany nad lakťom dievčaťa, aby zistil aké je jej zranenie vážne, dievča znova bolestivo zastonalo a z jej očí vypadli krokodílie slzy.

„Hajzli!" Zanadával Gerd a musel od dievčaťa odvrátiť pohľad, aby sa vôbec dokázal ako tak upokojiť.

„Nateraz ju nechaj tu. Ak by z toho boli v paláci problémy, povedz im, že Lady Aaralyn pre ňu má nejakú prácu. Jej meno má v paláci moc, takto sa nebudú zbytočne vypytovať," povedal Edgar a Gred mu na to prikývol.

Chvíľu ticha, počas toho, ako dievčaťu obväzovali rany prerušilo jemné klopkanie na dvere.

„Ďalej!" ozval sa takmer okamžite Edgar a dnu vošiel Starý Bao.

„Zdravím." Usmial sa popod biele fúzy.

Len čo ho Gred uvidel, okamžite sa mu podľa etikety uklonil.

„O to nie je potrebné," zastavil ho Bao. „Ja som si na tieto veci nikdy veľmi nepotrpel."

Len čo to dopovedal, pohľadom prešiel k Edgarovi.

„Kde je?" opýtal sa a Edgar k nemu jemne postrčil vystrašené dievča.

„Á výborne. Chudák dievča," povzdychol si Bao, keď uvidel jej dobitú tvár. „Poď so mnou dieťa moje. Oddýchneš si, dáš si pod zub niečo dobré a keď sa uzdravíš, môžeš mi ostať pomáhať vo vinici. Šikovné ruky sa vždy zídu." Keď to vyslovil, dievča sa ešte raz neisto pozrelo na Edgara a k Baovi pristúpilo až vtedy, keď jej na to upokojujúco prikývol.

„Myslím, že o starom Baovi si už počula. V skutočnosti nie je až taký čudák ako sa o ňom hovorí. Ver mi. Dobre sa o teba postará. Naviac budeš v meste úplne voľná. Môžeš ma prísť kedykoľvek navštíviť."