Ver mi, kráčala by som s tebou aj do ďalekých nebotyčných výšin len aby si pochopil tú prchavosť života a to, čo na chrbte aj spolu s ním nesiem každým dňom, každou minútou, kvôli tomu, že to nevzdávam a ešte kvôli tomu, že bezhranične milujem. Neviem však, čo píšem a či vôbec píšem alebo iba snívam aké by to bolo písať tebe, o tebe, bez strachu, premýšľam nad tým, či by som bola sviňa keby ti poviem aby si sa konečne strčil do prdele, svojej, potom aj mojej, skús obe, nastane zvrat deja, polohy, vymeníme sa, budeš hore, dôjde aj ku zmene priestoru, plenér, štetcom najprv zľahka prechádzaš po palete, potom ho namáčaš do farby, stonásobne za sebou, lebo raz nestačí, v tomto lese sa voda vyrába trením aj spolu s teplom, sneh nám neprekáža, vlastne nám hrá do karát pretože i tak používaš iba bielu, no ja som s ňou ešte nikdy nemaľovala.
