Prečítaj ju.
Nikomu sa ešte neotvorila.
Hrubá tažká kniha ukrytá v tenučkom päťdesiat stranovom zväzku ktorý keby vyhodíš oknom, zmení sa na andulku a odletí ti, lenže v prírode dlho neprežije.
Tak si ju pevne drž, staraj sa o ňu, no nezatváraj ju do klietky, ani ju nedávaj do knižnice, maj ju na nočnom stolíku, veď je tá, ku ktorej sa vraciaš každý večer. Ak sa pozabudneš, necháš ju v posteli a vyspíš sa s ňou, nič zlé sa nestane, iba to najlepšie. Čítaj ju, opatrne listuj, zvýrazni v nej dôležité veci - každý jeden riadok, pretože už od úplného začiatku vieš, že je dôležitá celá.
Neboj sa v nej použiť farby.
Neoblieka sa do čierneho preto, že by farebnosť nemala rada.
Myslí si, že si ju nezaslúži, nauč ju opak.
Nauč ju toho veľa, pohlaď ju, vysliš a nakoniec vášnivo pomiluj.
A potom celý proces miliónkrát opakuj.
Je obklopená ťažko dýchateľným pokojom.
Ako ho vstrebe, keď sa ho nevie poriadne nadýchnuť?
Vymeň ho za ľahučký kyslík plný teba.
Nešetri sebou.
Na nej nikdy.
Potrebuje ťa.
Nenechaj ju umrieť.
Andulku.
Knihu.
Lásku.
Ju.
