♡
Celý večer len čumela kamsi do blba. Zasnená žaba, ktorá si myslí, že v živote bude šťastná. Nie, nič také ako šťastie neexistuje, cica. Už niekoľkokrát som zažil ten pocit "šťastia". Faloš. Obyčajná faloš. Keď sa s tebou tvoje šťastie pohrá, posl...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Samantha
Zvuk tlmených úderov a rinčanie reťaze ma prinútia nakuknúť do dverí, spod ktorých sa rozlieva žiara. Mala som ísť iba pre víno, ale čo si budem nahovárať, som zvedavá.
Chytím studenú kľučku a zatlačím. To čo zbadám, mi na moment vyrazí dych. Nie, ten pohľad sa postará o veľmi dôkladný prievan v mojej hlave.
Nico, dnešný oslávanec, v ktorého dome sa práve nachádzam, búši do boxovacieho pytla ako zmyslov zbavený. Je bosý, na sebe má iba športové šortky a rukavice. To je všetko. Potom už len svaly obalené potetovanou pokožkou, lesknúcou sa od potu. Ani ma neprekvapuje, že má tetovanie. Teda, tetovania. Hodí sa to k nemu. Aspoň podľa toho mála čo o ňom viem.
Nikdy som ho nemala možnosť vidieť... takto. Nasucho prehltnem.
V podstate sa nepoznáme. Liv, moja dobrá priateľka, začala pred mesiacom chodiť s jeho kamarátom, Simonom. Občas ma vytiahnú na pivo, kde si ma zobral na mušku ďalší z ich partie, Bret. Nico sa tam sem-tam mihol. V podstate sme nemali ani šancu sa pozdraviť. Bolo to len párkrát čo sa objavil a mňa si nevšímal. Ani sa mu nedivím.
Nico má dnes narodeniny. Bežne mu vraj oslavy kamaráti nerobia, no tentokrát je to iné, pretože oslavuje guľatiny. Mňa čaká tridsiatka o štyri roky. On ju má na krku od dnes.
Oslavu zbúchali uňho doma, aby sa im vraj v tom najlepšom nevyparil. A hľa, oslávenec je už skoro hodinu preč.
Je tu aj Liv s jej Simonom a mňa sem akože vzal Bret. Nie je to zlý chlap, ale nejak tam necítim tú chémiu. Naše rozhovory mi prídu silené. Nie je to také to prirodzené plynutie, pri ktorom sa dokážem uvoľniť a užívať si jeho prítomnosť. Neviem si predstaviť, že by sme spolu šli niekam sami. Bez nikoho. Len pri tej predstave mi je trápne. Aj napriek tomu som dnes tu. Liv ma prehovorila a ja som si povedala, že sa aspoň trocha odreagujem a nebudem sedieť sama doma na zadku, ako taká stará dievka.
Ani si neuvedomím, že zvuky ustali, keď na mňa prehovorí zadýchaným hlasom: „Stratila si sa?" Utrie si pot z čela do predlaktia a začne si dávať dole rukavice.
„Ja..." dojdu mi slová, keď sa ku mne otočí a tak mu len ukážem fľašu vína, ktorú kŕčovito stískam v ruke.
Preboha, môže byť ten chlap taký dokonalý? Jednoznačne, odpoviem si okamžite. A môžem byť ja taká nemožná? Jednoznačne, pomyslím si o čosi mrzutejšie.
Keby nemal to svoje číro v blbom culíku, asi by sa mi podlomili kolená.
Hnedé vlasy, hlava po bokoch vyholená, dlhšie strnisko a šedé oči. Jemne opálená pokožka odhaľuje jedno tetovanie na pravej polke chrbta, ktoré prechádza cez rameno na jeho dokonalý hrudník. Druhé tetovanie má na ľavom bedre.
Rýchlo sa spamätám a opäť sa mu zadívam na tvár. Zohne sa pre uterák.
„Ty si tá Bretova, nie?" nadhodí, keď jeho tvár vykukne spoza dlaní držiacich ten kus froté látky.
