Ako si ťa vezmem dnes

Hector - 1

Vrelo odporúčam púšťať si piesne tak, ako budú spomenuté a oddať sa pri nich svojej fantázii pri jednotlivých scénach ;)
♡

Dnes bola v klube plnka. Ostatne tak ako vždy. Každý deň čakám, kedy nastane ten čas a ja odtiaľto vypadnem. Keď som začínal, aj ma to tu bavilo. Tie prachy kvôli ktorým som sa dal na tento job nahovoriť, mi za to stáli. Bol som mladý a sprostý. Teraz som už len prostý. Ale nie, pokrútim sám nad sebou hlavou. Za tie prachy si kúpim život po akom túžim. I keď, stále viac sa pohrávam s myšlienkou otvorenia vlastného klubu. Presne viem ako by to tam malo fungovať. Určite nie tak, ako to funguje tu.

Dnes boli nadržané paničky obzvlášť štedré. Pre môj hraný úsmev to však nebolo.

„Dopekla!" ozve sa rozhnevaný tenký hlások od baru. Počuť ju až ku mne do šatne.

Tá nová servírka stojí za hovno. Dnes toho rozbila toľko, že jej z platu zostane tak polovica. Ak ju Greg nevyhodí skôr. Celý večer len čumela kamsi do blba. Zasnená žaba, ktorá si myslí, že bude v živote šťastná. Nie, nič také ako šťastie neexistuje, cica. Už niekoľkokrát som zažil ten pocit "šťastia". Faloš. Obyčajná faloš. Keď sa s tebou tvoje šťastie pohrá, poslednýkrát tvrdo prirazí a potom zistíš, že ty si len tá ogenená frcka, ktorá letí do koša. A teraz si to zožer, zasmeje sa ti do ksichtu tesne pred tým, než zaklapne poklop. Zostane iba tma a tvoje zlomené ja z toho, že to opäť nevyšlo. Je to však len do momentu, kým sa s tebou rozhodne znova pohrať a dať ti tak ďalšiu falošnú nádej, že bude tvoje. Zasrané šťastie!

Dnes sa mi nechce ísť domov. Derek je v poslednej dobe akýsi depresívny a keď sa tam dvaja takí stretneme, nepomôže to ani jednému. Občas zostanem spať na pohovke v mojej šatni. Ako hlavný bod programu ju mám sám pre seba. Prečo to nevyužiť, nie? Aj som volal Dereka nech príde s kamošmi a zbalí si tu nejakú nadržanú cicku. Síce to nepovie nahlas, ale nepríde, pretože na tomto mieste lásku nenájde. Nemám to srdce mu povedať, že nič také ako láska neexistuje. Tu by si aspoň užil. Materiálu by tu našiel viac než dosť. Poriadne vlhkého a nadržaného. Čo viac si priať? Vlastne, neviem čo tu riešim. Tento materiál už nejaký čas neláka ani mňa. Neviem či ma to niekedy naozaj lákalo. Len som z nich chcel vytrieskať o čosi viac.

Už to nepotrvá dlho a bude to. Vypadnem.

Nasadím si slúchadlá a pustím hudbu. Žaba za chvíľu vypadne a ja si môžem nerušene pospať až do obeda.

Zara

Doriti! Túto prácu potrebujem! Je dobre platená a to, že mi otvára staré rany... Som proste masochista, čo sa rád trápi. Inak si to neviem vysvetliť. Kedysi som tancovala v klube na úrovni. Nie ako v tomto. Nerobila som striptíz. Nemusela som sa vyzliekať. Nie úplne. Lenže potom...

Milujem hudbu. Milujem tanec. Celý večer mi do uší znie tá zmyselná a podmanivá hudba. Ani neviem koľkokrát som sa len za dnešok zasnila a ponorila do vĺn tých slastných tónov. A pri každom precitnutí som do niekoho vrazila, o niečo zakopla a všetko rozbila alebo vyliala.

Och bože, nenechajú si ma tu ani týždeň. Som tu tri dni aj s cestou a porozbíjala som im toho ako ešte asi nikto nie. Preto som dnes zostala posledná a upratujem. Pár drobákov nájdených medzi stoličkami si strčím do vrecka. Aspoň ako upratovačka za niečo stojím a nič nezničím.

Keď konečne skončím, je už takmer pol piatej ráno. Som ustatá a všetko ma bolí. Odkedy som však nastúpila, láka ma to vybehnúť na pódium a oddať sa znova tomu podmanivému vábeniu, ktorému sa tak ťažko odoláva. Dnes mám ideálnu príležitosť. Nikto tu už dávno nie je.

S potmehúdskym úsmevom si zahryznem do spodnej pery a vybehnem k pultu, za ktorým mixuje a púšťa hudbu miestny DJ Chill. Joint medzi jeho perami nesmie chýbať. Je tu jediný, kto sa so mnou rozpráva aj o niečom inom ako o práci. Inak je to len: „Zara, odnes toto tam. Choď to poutierať. Dávaj pozor ty nemehlo. Pozri čo robíš." Nie, v skutočnosti to bolo: „Hey ty, odnes toto tam. Tam sa niekto vygrcal. Utri to! Dávaj pozor kurva! Si do piče normálna?!" Všetci sú tu na mňa hnusný. Preto si ich slová preonačím tak, aby to znelo aspoň trocha znesiteľnejšie.

Možno bola chyba zdrhnúť z môjho mesta a milovaného Prístavu. Nie, nebola.
Nemohla by som tam kľudne spávať po tom čo sa mi stalo.

Vkĺznem za pult a pustím si „Bad at love" od Halsey. Hlasitosť nestlmím. Chcem aby tá pieseň prestúpila každú bunku môjho tela. Aby sa dostala do môjho vnútra a pohltila ma. Pomaly rozobrala na kúsky.

Rýchlosťou blesku sa ocitám na pódiu a s prvými tónmi ozývajúcimi sa z reprákov, sa začnem pohupovať. Pár zhupnutí mojich bokov, zakrúžení zadkom a začnem sa strácať. Pred očami sa mi zahmlie a svet pre mňa prestáva existovať. Prehnem sa v páse a pohodím vlasmi. Vyšvihnem sa späť a dopadnem na kolená, ktoré roztiahnem. Moja horná polovica tela padne do hlbokého záklonu a cez nadvihnuté boky sa začnem pomaly odliepať od zeme, až na nej zostanú iba moje dlhé vlasy. Vystrelím do hlbokého predklonu, pričom nohy zasúvam pod seba. Zároveť švihnem hlavou moje vlasy zakrúžia vo vzduchu. Podopierajúc sa rukami vystrčím zadok do výšky a narovnám nohy. Moje telo sa cez pravú stranu vyhupne do stoja, pričom si zmyselne prejdem ľavou rukou od lítka , cez boky, až k prsiam.

Na okamih sa zatackám, pretože môj chrbát narazí do niečo pevného. Nestihnem ani zareagovať, keď ma čiesi ruky schmatnú za boky a pritisnú k sebe. Pevne stojac sa konečne odvážim pozrieť, kto to za mnou stojí. Hector... dofrasa. Dych sa mi zasekne kdesi v pľúcach a ja skameniem. Pieseň sa skončí a nasleduje ďalšia, „Demons (Philosophical Sessions)" od Jacob Lee.

Prvé tóny sa začínajú ozývať z reprákov nad nami a pršia na nás ako horký dážď. Stále ma držiac za boky sa Hector začne hýbať. Pomaly krúži panvou. Mojou i svojou. Začínam sa uvoľňovať a môj chrbát priľne k jeho odhalenému hrudníku.

Dnes som videla jeho číslo. Presne viem o čo sa opieram. Ešte som sa s ním však nemala možnosť stretnúť zoči-voči. Je takmer o hlavu vyšší. Hlavu presuniem a opriem sa ňou o jeho pravé rameno. Musím sa jemne zakloniť, aby som sa mu mohla zadívať do tváre. Do očí vo farbe horkej čokolády, ktoré ma doslova prepaľujú.

Čo to robí?! Prebudí sa vo mne chvíľková panika. Naše telá sa stále vlnia a pohupujú ako jedno.

Zrejme zbadá neistotu v mojich očiach. Nakloní sa ku mne tak blízko, až sa špičkou nosa jemne obtrie o ten môj. Cítim chlad, keď nasaje moju vôňu a jeho hrejivý dych, keď prehovorí do mojich pier.

„Tancuj pre mňa." Jeho ruky opustia moje boky a jednou z nich mi oblapí zápästie. Druhou rukou ma od seba odstrčí.

♡♡♡

Ahojky takže znova niečo nové. Pikantnejšie, šteklivejšie... no, ehm.

Príbehy budú asi 1 - 3 dielové a rozdelené podľa mien hlavných aktérov. Vždy budú zamerané na jeden pár. Postupne sa príbehy prepletú a ak si to zas nerozmyslím, vylezie z toho aj niečo viac ;)

Tento príbeh bude mať 2 časti. Hudba je pri ňom nutnosťou! :))

Tiež vás dostala Hectorova definícia šťastia? Ja ju úplne zbožňujem! ;)