Prekvapenia ukryté v čase

1.

Januárové zadanie:  Sci-fi, er forma, 500-700 slov, slová: skala, skaza, dievča 

V malej, stroho zariadenej kancelárii prebiehali vzrušené debaty. Tím okolo Tima Derrata bol v plnom pracovnom nasadení. Čas skúšobného letu najnovšieho modelu kozmickej lode Observer sa nebezpečne približoval. Do odletu zostávali doslova posledné hodiny.

Vesmírna agentúra Medziplanetárne cestovanie pre všetkých si dala veľmi záležať, aby nikto nič nezanedbal a dlho pripravovaný projekt nedopadol fiaskom. Všetko muselo byť pripravené na sto percent. Celý svet pozorne striehol na každý ich krok.

„Myslím, že už nič viac nemôžeme urobiť," zamumlal Tim a unavene si pretrel oči. Za posledné mesiace poriadne nespal. Podobne ako jeho kolegovia zapojení do projektu kolonizácie TOI 700 d, v práci trávil všetok svoj čas. Dostať príležitosť prvýkrát navštíviť doteraz neosídlenú planétu a zmapovať podmienky pre život budúcich generácií, bola obrovská česť. Taká šanca sa naskytne raz za život a nemohol si ju nechať ujsť. „Urobili sme všetko, čo sa dalo a čo bolo v našich silách. Ostáva nám len dúfať, že nás nesklamú poveternostné podmienky a nenastane žiadna nepredvídateľná situácia."

„To by sme sa potom ani nemuseli vracať," ozvalo sa zahundranie z rohu miestnosti. Na konci stola sedel Timov služobne mladší kolega Sam. „Ak by sme tam nezomreli, tak by nás dorazili šéfovia."

Tim sa slabo uchechtol a zazíval. „Ja som optimista, Sammy. Ale teraz navrhujem, aby sme sa všetci poriadne vyspali, pretože odlet je tu čo nevidieť."

„Konečne skvelý nápad."

***

„Tim, čo to robíš? Dávaj pozor!" zreval Sam náhle. „Nevidíš, že sa rútime priamo na tú skalu?!"

„Do riti!" Tim nestihol zareagovať včas. Krátka chvíľa nepozornosti spôsobila, že stratil kontrolu nad riadením. Vydesene hľadel, ako obrovský stroj zmenil dráhu letu a rúti sa k zemi. Posádke sa v očiach zračila čistá hrôza.

Zatiaľ, čo sa z posledných síl snažiť napraviť to, čo pokazil, v hlave sa mu dookola ozývala jediná otázka. Ako sa mi mohla stať taká školácka chyba? Už desiatky rokov na každom kurze či prípravných stretnutiach počúval, aké je dôležité za žiadnych okolností nestratiť sústredenosť a duchaprítomnosť. Neustále na to upozorňoval aj mladších kolegov. A čo urobí on? Pri prvej príležitosti stratí oboje a privedie svoju posádku do záhuby. Takto sa do histórie zapíše ako obyčajný vrah, nie člen expedície, ktorá mala zmeniť všetko.

Timove skúsené manévre síce zažehnali najväčšiu skazu, zrážku Observera s obrovským skalným masívom, nezabránili však tomu, aby sa zrútil kúsok od nich. Ozvala sa obrovská rana a stroj stíchol.

Čo som to urobil? preletelo Timovi hlavou. Zabil som svoju posádku... Nikdy som sa nemal na ten projekt dať, mal som poslúchnuť Iana, že na to nemám. Mal som...

Myšlienku už nestihol dokončiť. Observer, alebo skôr to, čo z neho po tom náraze zostalo, hlasno zapraskal a vzápätí vybuchol. Ohlušujúca rana sa niesla tichým okolím ako výstrel z pušky v tichom lese.

Tim vydesene vykríkol. Kričal tak dlho, až kým ho plamene úplne nepohltili a kým nad sebou nezazrel tvár anjela. Anjela, ktorý mal podobu takmer dospelého dievčaťa s blond vlasmi a vystrašenými zelenými očami.

„Oci, oci, zobuď sa."

„Emily?" Tim prekvapene zažmurkal. „Čo tu robíš?"

„Strašne si kričal a zobudil si ma. Bála som sa, že sa ti niečo stalo."

Takže to bol iba sen, pomyslel si Tim s úľavou. Zo srdca mu padol obrovský balvan. „Mal som iba zlý sen, môžeš si ísť zase ľahnúť."

Hoci bola ešte takmer noc, nedokázal viac zaspať. Mrazilo ho pri pomyslení, že ten desivý sen pokojne mohol byť výstrahou, predzvesťou nešťastia. Vstal, odšuchtal sa do kuchynskej časti svojho podzemného bytu a požiadal domáceho robota o silnú šálku kávy.

„Táto práca ma raz zabije," mumlal si popod nos, pomaly sŕkajúc silný životabudič. „Prisahám, toto je posledná misia a končím."

A/N:

Ja a sci-fi nejde dokopy. Ale myslím, že som sa toho zhostila dobre 😊