Prekvapenia ukryté v čase

7.

júlové zadanie: romanca, ich-forma, 700 - 1k slov, slová: nádej, pechota, polica

Pamätáš si na tú sobotu na začiatku leta?

Už dávno som sa necítil tak šťastný ako v to popoludnie. Po dlhom čase som s tebou prežil ďalší nádherný deň. Prechádzka po nábreží, koncert v parku, večera pri sviečkach v reštaurácii, chutné jedlo, luxusné drinky. Mali sme predsa výročie a ja som to plánoval patrične osláviť. Poháňalo ma v tom vedomie, že o pár dní som mal odísť na dlhšie pracovne preč a ktovie, ako dlho by sme na podobnú príležitosť museli zase čakať.

Kráčali sme ulicou osvetlenou len niekoľkými pouličnými lampami, zakliesnení do seba a mlčali. Slov nebolo treba. V tejto fáze vzťahu sme si už rozumeli aj bez nich. Ku šťastiu a spokojnosti nám úplne stačila prítomnosť toho druhého.

Hrialo ma pomyslenie, že dnešný večer bude výnimočný. Po veľmi dhom čase strávime spolu viac ako len niekoľko hodín. Budeš ležať pri mojom boku až do rána. Máme pred sebou celú noc. Môžeme robiť čokoľvek, na čo budeme mať chuť. Pozrieť si film, dať si spoločnú vaňu, či sa k sebe len tak túliť až kým nás nepremôže únava.

„Nad čím premýšľaš?" tvoj hlas ma vytrhol zo zamyslenia.

Zastal som a uprene sa ti zahľadel do očí. „Nad tým, čo všetko s tebou dnes večer urobím," zasmial som sa. Spokojný výraz na tvojej tvári ma presvedčil, že rozmýšľaš rovnako ako ja.

Takmer som to nedokázal vydržať, kým som odomkol dvere bytu. Už v predsieni som sa na teba vrhol a okamžite z teba strhal oblečenie. Užíval som si každý jeden vzdych, vychádzajúci z tvojich úst. Tvoje dotyky, ktoré ma zakaždým rozpálili do nepríčetna a potreboval som ich viac a viac. Potreboval som teba. Tvoje bozky a plachý úsmev. Takmer by som povedal, že nevinný, keby som ťa tak dobre nepoznal. Tvoju lásku a oddanosť. Dávala mi nádej, že my dvaja si budeme rozumieť navždy, že nás tak skoro nič nerozdelí.

Keď bolo po všetkom, ležali sme nahí na gauči a oddychovali. Premýšľal som nad tým, aké mám veľké šťastie, že ťa mám. Ako veľmi ťa milujem a čo by som robil, keby som ťa náhodou stratil.

Na také veci teraz nemysli! okríkol som sa v duchu a svoju pozornosť opäť zameral na teba. Na tvári sa ti rozlieval spokojný úsmev. Ak to bolo možné, zamiloval som sa ešte o niečo viac. Asi sa ťa nikdy nenabažím.

„Nedáme si spoločnú vaňu?" Hladil som ťa po paži a upieral pohľad do tvojich belasých očí. Hovoril som ti, že už keď som ťa prvýkrát uvidel, som z teba išiel do kolien? Už vtedy som vedel, že my dvaja patríme k sebe.

„Hm, tá vaňa je fajn nápad, ale to ma tam budeš musieť odniesť."

„S tým nemám problém," uškrnul som sa. „Alebo si najprv pozrieme film?" navrhol som. „Môžeme robiť čokoľvek, čo len chceš." Veľmi dobre som vedel, že neodmietneš žiadnu spoločnú aktivitu. Obaja sme svoj zriedkavý voľný čas najradšej trávili jeden s druhým.

„To znie super. Čo povieš na Vesmírnu pechotu? kamoš mi hovoril, že vraj je to super."

„Hm, to som ešte nevidel, ale tiež som na to počul pochvalné reakcie. A sci-fi mám rád."

„Ja viem. Veď aj ja."

„Tak fajn, je rozhodnuté. Pozrieme si film, a pokiaľ pri ňom nezaspíme, dáme si tú vaňu."

Viac slov nebola potreba. Obaja sme dobre vedeli, ako sa spoločné kúpanie s najväčšou pravdepodobnosťou skončí.

Vstal som z gauča, zapol počítač a vygooglil si film. Pohodlne som sa uvelebil v milovanom náručí. Striedavo som hľadel na teba a na obrazovku notebooku.

Keď film prerušila reklama a na mňa vybehla ponuka na akúsi policu, vymanil som sa z tvojho náručia a postavil sa.

„Idem sa napiť, prinesiem niečo aj tebe?"

„Uhm, víno, ak nejaké máš."

Priniesol som fľašu bieleho a dva poháre. Nalial som obom z nás a jeden pohárik ti podal. „Krásne výročie, láska, nech nám to aj naďalej klape tak dobre ako doteraz."

„A nech máme na seba viac času ako doteraz." Tvoju tvár zahalil na chvíľu smútok. Nezazlieval som ti to. Sám som si uvedomoval, že to s prácou občas preháňam, ale nedokázal som si pomôcť. Miloval som ju, teba však oveľa viac. Rozhodol som sa.

„Na nás a našu budúcnosť."

FIlm už nesledoval ani jeden z nás. Už nebol pre nás dôležitý. Opäť sme tam boli len my dvaja. Ty, ja a naša láska.

A/N:

Taká blbinka... Začala som to písať tak, aby bola tá druhá osoba neidentifikovateľná a každý si mohol domyslieť, či ide o muža alebo o ženu. Sama som prekvapená, že sa mi podarilo udržať to celých 713 slov. Snáď ten slabý náznak du formy nie je proti pravidlám, Junitka 😁