17 krokov ku šťastiu

29. Kapitola

"Keď to tak vezmeš , dokopy sme nič nezistili. Akurát sme zničili Sandriu." Vravela mi Amariah počas našeho slávneho kempu, keď sme sa ráno stretávali pri hlavnej chatke. Henry ani Sandria tu ešte neboli . Keď som odchádzal, Henry aj s ostatnými ešte spal, ale ako je na tom Sandria neviem. Včera sa totiž psychicky zrútila rovno pred nami. Iba plakala a kričala, do všetkého kopala, nadávala a hrešila, že život není fér a všade naokolo vyvreskovala, že ona mala radšej zomrieť ako Leila.
Čo je dosť kruté. Neviem ako dopadla keď sme sa vrátili naspäť do kempu, lebo nevedeli sme ju utíšiť tak Amariah ju rýchlo tiskala do ich chatky, zatiaľ čo my s Henrym sme bežali ďalej k tej našej.
"Náhodou, zistili sme toho dosť. Vieme že Tommy sa zmenil. Dosť sa zmenil." Odpovedal som jej a mal som pravdu, nevedel som si totiž predstaviť , že malý 6 ročný Tommy by podviedol svoju frajerku s jej kamarátkou. To je proste moc.
Ktovie čo sa s ním stalo. A prečo bol aký bol.
"Dopekla Nick prečo si ma nezobudil? Takmer mi Zachary otrepal hlavu o stenu kým som raňajkoval. A vieš prečo ?" Pribehol k nám Henry rýchlosťou blesku, ani sme ho poriadne nezaregistrovali  a hneď vysvetľoval ďalej . "Lebo sme ho v noci zobudili. Jak sme ho mohli zobudiť, šak sme išli tak ticho jak myši keď nebudeme brať tie sprosté vŕzgavé schody-"
"Sandria!" Prerušila ho Amariah , lebo úplne vzadu v skupinke medzi našimi spolužiakmi stála ako inak, Sandria v čiernej mikine a kapucňou. Mala na sebe ešte pyzamové nohavice, rozmazaný make up a čierne kruhy pod očami - nevedel som či z rozmazanej maskary, alebo z toho, že málo spala. Možno z oboch.
Neodkývala nám, ani k nám neprišla. Nebol som nejako z toho prekvapený , ale Amariah sa to asi dotklo.
Ako sme tam my traja stáli a počúvali naše učiteľky ako nám hovoria o dnešnom programe ( túra cez les na pole. Áno cez ten les.) , za mojím chrbtom sa objavil Zachary s Markom.
"Nemáš cigu? "
"Nie."
"Si srandu robíš - a jak mám prežiť tento deň bez cigy?"
"Tak ako včera žeby?"
"Jasné murdlant."
Mark od neho nasrato odpochodoval a nechal tam Zacharyho len tak stáť a snažil som sa celú túto situáciu ignorovať.
"Miller nemáš cigaretu?"  Otočil sa zrazu ku mne a mňa zmrazilo.
Prečo sa mnou doparoma baví ? Prečo si pýta odo mňa cigu?
Iba som tam stál a civel naňho. Nevedel som čo robiť aj ked odpoveď bola jasná - nie nemám cigu pre teba milovaný Zachary. Nič pre teba nemám lebo ty nemáš nič pre mňa - jednoducho si ma nechal na pospas sveta a nezaujíma ťa nič, čo robím.
Niežeby ťa niečo do toho bolo.
"Miller? Haló?" Začal kývať rukou pred mojím ksichtom ale stále som nereagoval - veď ako inak, bol som v šoku.
Chvalabohu, existuje taká milujúca osoba ako Amariah. "Nechaj ho na pokoji Greene." Postavila sa pred neho a založila ruky na prsiach - nebola od neho vyššia, ale asi sa tak chcela cítiť.
"Preboha veď som si iba pýtal cigu modrovlasá." Povedal a bez slova odpochodoval - bez bitky, vyhrážok, nadávok alebo akýkoľvek iných komplikácií.
Bolo to divné.
Dosť divné .