Dedičstvo GEMINI

11) Babičkine tajomstvo

Nasledujúce ráno ju zobudila správa od Matúša:

Ahoj, dlho som premýšľal, čo ti napísať. Vieš, je mi vždy s tebou veľmi dobre.

Neustále nad tým premýšľam. Vlastne v skutočnosti premýšľam nad jednou vecou,

ktorú som sa ťa chcel spýtať aj keď sme boli včera spolu von... ale neurobil som to, lebo nevedel som, ako je to u teba. Občas mám pocit, že sa v tebe nevyznám.

,,Počkať, čo?" zhíkla prekvapená Rebeka a zamyslene si sadla na posteľ.

Hlavou jej prebehli čerstvé spomienky na to, ako sa včera na seba na čistinke v lese pozerali. Na jeho pery, ktoré chcela vtedy cítiť na svojich...

Na ten pohľad, ktorým sa na ňu pozeral... a nad tým čo k nemu cíti.

Potom sa znova pozrela na mobil. Bola strašne zvedavá, o čom to Matúš píše. Bez rozmýšľania mu teda odpísala:

Ahoj, aj mne je vždy s tebou veľmi skvele. Dokážem sa hodiny s tebou rozprávať,

a ani netuším ako plynie čas.

Len čo správu odoslala, nervózne si zahryzla do pery.

Čo sa ma to chcel Matúš spýtať? Prebehlo jej hlavou a tak dopísala ďalšiu správu:

A čo si sa ma chcel spýtať?

V tom prišla ďalšia správa:

Som rád, že to vnímaš podobne.

,,Všetko? To je všetko?" prekvapene povedala. No v zapätí došla ešte jedna SMS:

Chcel som sa ťa vtedy na čistinke spýtať, či by

si nechcela byť niečo viac? Niečo viac ako kamaráti?

Rebeka zamyslene položila mobil na posteľ. V tvári sa jej črtal neopakovateľný úsmev šťastia.

,,Áno, áno, jasné že by som chcela," zhíkla takmer okamžite, no netrvalo to dlho.

,,Dobre ukľudni sa," povedala si po chvíli sama pre seba a zamyslela sa.

Takže je to vzájomné, obaja to cítia – premýšľala snažiac sa sústrediť na Matúša. Do myšlienok sa jej však vkradla skutočnosť, že čoskoro odchádza na strednú.

Že bude vo Vladohrade, a že s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebude môcť tak často chodiť domov...

,,Ale prečo sa ma to nespýtal vtedy?" položila si otázku, na ktorú však nikto neodpovedal: ,,Prečo sa ma to pýta takto? Cez mobil?" povzdychla si.

Všetky tie predstavy, ktoré si robila počas prázdnin o tom, ako by sa s Matúšom mohli dať dokopy... a za úplne iných okolností... Všetky tieto predstavy sa rozplynuli v prach.

,,Prečo mi to napísal až teraz? Prečo sa ma to nespýtal vtedy vonku? Však to mohlo byť... tak romantické," rozprávala si sama pre seba.

Jej pôvodné nadšenie, veľmi rýchlo vystriedalo sklamanie z toho, že tak dôležitú otázku sa jej spýtal cez mobil!

CEZ MOBIL!

Prečo?

A vtedy si uvedomila, že mu úplne zabudla odpísať. Rýchlo vzala do ruky mobil, ktorý ležal na posteli a začala písať:

Áno chcela by som...

No skôr ako to stihla dopísať a poslať, to vymazala.

,,V nedeľu odchádzam... a neviem kedy sa znova uvidíme..." hovorila si sama pre seba.