Dievčatá ledva stihli dobehnúť na hodinu Amuletov a tak si rovno posadali na zem a profesorka Hofferová začala, ako vždy, žiakom vysvetľovať skutočnú náplň pondelkovej trojhodinovky amuletov: ,,Na týchto hodinách sa venujeme meditácii, a rôznym vnútorným cvičeniam, ktorých cieľom je objavenie vašich pred-dispozícií a schopností, a tiež aj učeniu sa ako ich kontrolovať a používať," na chvíľu sa odmlčala a potom pokračovala: ,,Zároveň celý tento proces napomáha nájdeniu vášho skutočného amuletu," len čo to profesorka dopovedala, posadila sa na jednu z podložiek a potom pokračovala: ,,Tak teraz sa pohodlne usaďte, zhruba tak ako aj ja. Vystrite sa," povedala a znova sa poobzerala okolo seba: ,,Výborne. A teraz všetci zatvorte oči a snažte sa zhlboka a pravidelne dýchať. Nikam sa neponáhľajte. Pekne pomaličky, hlboký nádych, a výdych. A znova..." pokračovala Hofferová.
Rebeka sediac na jednom z koberčekov v miestnosti a s hlavou plnou myšlienok sa však nedokázala sústrediť a tak sa len zapozerala pred seba.
Veštby? Mohla by to byť pravda, že niekto vidí budúcnosť a vie čo sa stane?
Ale načo by to potom bolo, ak by to nemohli zmeniť?
To je blbosť... nedáva to vôbec logiku.
Na čo by mi bolo vedieť budúcnosť, ak ju neviem zmeniť?
Ak by naozaj niekto mohol vedieť, čo sa stane, tak prečo potom nezabránil smrti mojich rodičov?
V tom však do triedy vstúpil nejaký neznámy chalan, ktorý zaujal Rebekinu pozornosť a vytrhol ju z myšlienok.
Bol evidentne starší, možno tretiak alebo štvrták, a bol celkom vysoký. Mal kratšie tmavo hnedé vlasy a na prvý pohľad mala Rebeka pocit akoby jej niekoho pripomínal. Mala totižto pocit, ako keby ho už niekde videla, ale nevedela si spomenúť kde.
Tento neznámy chalan potichu vošiel do triedy, pohybom hlavy sa pozdravil profesorke, potom sa poobzeral naokolo a keď našiel prázdne miesto na jednom z koberčekov na okraji miestnosti, vybral sa tým smerom.
Rebeka ho celý čas zvedavo pozorovala.
No v tom ju Tessa vyrušila: ,,To je kto? Ty ho poznáš?"
,,Asi nie, prečo?" odpovedala a pozrela sa na Tessu.
,,Tak len," odvetila Tessa: ,,Pozeráš sa naňho, akoby si ho poznala.... alebo akoby sa ti páčil," dodala uštipačne.
,,Páčil? Nie to nie," odvetila prekvapená Rebeka, potom sa znova pozrela jeho smerom. Premerala si ho od hlavy po päty a veľmi rýchlo zhodnotila, že síce vypadá dobre, ale fyzicky ju vôbec nepriťahuje.
,,Tak prečo potom naňho tak zízaš?" podpichla ju Tessa, no Rebeka neodpovedala.
Je na ňom niečo zvláštne.
Má pocit ako by ju na ňom niečo zaujalo, možno priťahovalo... ale nie fyzicky.
,,Ou, ty si sa doňho asi práve zamilovala," pokračovala Tessa pošepky tak, aby to nikto iný nepočul.
,,Mám pocit ako keby som ho poznala..." zamrmlala si Rebeka sama pre seba a Tessine poznámke nevenovala pozornosť: ,,Nestretli sme sa už niekedy?"
,,Ach áno, viem, ty si do Matúša," odpovedala si Tessa sama pre seba: ,,Ale prečo potom stále zízaš jeho smerom?"
Rebeka si uvedomila, že civenie naňho bolo asi veľmi nápadné, tak odvrátila zrak a dodala: ,,Nie, len mám pocit, že som ho už niekde videla."
Ešte chvíľu si ho Rebeka nenápadne premeriavala kútikom oka, ale naozaj si nedokázala spomenúť, odkiaľ je jej povedomý.
YOU ARE READING
Dedičstvo GEMINI
FantasyRebeka je študentka, ktorá ma čoskoro nastúpiť na strednú. Ako dieťa prišla o rodičov, a odvtedy žije so svojou babičkou. Jedného dňa zistí, že je čarodejnica a jej život sa obráti hore nohami. Na rozlúčkovej párty spozná Daniela, s ktorým sa začne...
