ARCANUM - stratená v minulosti

Kapitola 19: Rekvizita z hororu

Keď odišiel, Bert priniesol ďalšiu stoličku.

„Lilith, sadni si sem, a vás pán Stilzchen, prosím, posaďte sa tu."

Rob sa posadil na jemu určené miesto a vytiahol si cigaru.

„Nevadí?"

„Nie, naozaj. Mám vás namaľovať s cigarou?"

„Je mi to jedno."

„Tak začnime," Bert sa pustil do práce.

Jeho tvár sa stala sústredenou a jeho oči prenikavo pozerali na Roba. Zdalo sa, že dokážu zachytiť najmenší detail, ale zároveň nevideli jeho samotného. 

Pre Berta celý svet prestal existovať, len plátno a Rob, ktorý sa za ním ani nepohol. Keď bol začiatok hotový, Bert sa trochu rozptýlil a pozrel sa na Lilith. Pozorne sledovala pohyby jeho rúk.

Bert takmer fyzicky cítil jej pohľad. Jeho prsty sa triasli, pustil štetec z ruky.

„Zatratene!"

Bert zdvihol štetec, znovu sa pozrel na Lilith, ale keď sa jej pozrel do očí, okamžite odvrátil pohľad na obraz. Už sa na ňu nepozeral, práca mu už išla ako po masle.

Rob dofajčil cigaru a teraz sa netrpezlivo pozeral na hodiny. Nechápal, prečo tá služobná sedí s nimi a ako môže tak dlho a nehybne sedieť s rovným, hrdým držaním tela.

Pripomínala mu inšpektora, ktorý hodnotí prácu. 

Nemohol to vydržať a spýtal sa: „Je to pre teba zaujímavé?"

Selena sa na neho neprítomne pozrela, akoby boli jej myšlienky niekde ďaleko. Zamrkala a pozrela sa na neho vedomejšie. 

Bertov štetec stuhol, bez toho, aby sa dotkol plátna.

„Vskutku?"

Selena vstala zo stoličky a začala chodiť po dielni.

„Môžem sa na niečo spýtať, Bert?"

„Pýtaj sa na čo chceš."

„Mohol by si ma nakresliť?"

Bert sa otočil.

„Pochopiteľne, chceš portrét?"

„Nikdy ma nekreslili."

„Rád ťa zvečním ako prvý."

Rob naraz prehovoril: „Na túhe mať svoj portrét je niečo narcistického."

„Možno aj áno, ale je zlé obdivovať sám seba?"

Selena pristúpila bližšie k obrazom. Bert zobrazoval väčšinou opustené krajiny, snažil sa tak uniknúť z jednotvárnej a monotónnej práce s portrétmi.

Potom zdvihla z podlahy nedokončený a napol zanechaný obraz, alebo skôr náčrt rôznych zvierat.

Bert podrobne nakresli každý odhalený sval, bez koži a chlpov. 

„Podobné ako kresby na paneloch v nemocniciach... A čo je toto?"

Skúmala obraz, ktorý sa skrýval za tým posledným.

Bol to stan Vykladača Tarotu...

„Ty si videl tento stan?"

Selena otočila obraz k Bertovi.

„Čo? Ach, áno...prišiel k nám Vykladač Tarotu a postavil ho. Potom zmizol, ale stan zostal. Už je to dlho, nie som si istý, či z neho vôbec aj niečo ostalo."