Balada Bezsennej Noci

Kapitola devätnásta

Z Léonovho pohľadu

Premiestnil som sa s Tarinou do mojej izby a položil som ju na posteľ.

- Aryanna! Ineď pošlite po Aryanna!

Spodok Tarininých šiat bol celý potrhaný a zmáčaný krvou. Nadvihol som jej sukňu až nad kolená a všimol si, že jej nohy od chodidiel až po lýtka naberajú čierny odtieň. Celé boli navyše posiate krvou. Topánky ani ponožky na sebe nemala. Musela o ne prísť v jazere. Dokonca aj jej spodné nohavice museli byť roztrhané až niekde hore pod sukňou.

- Léon, čo sa deje?! Tarina! Čo je s Tarinou?!?
- Otrávil ju Mesačník v jazere.

Aryann prebehol pohľadom po Tarininých nohách, ktoré už takmer stratili svoju bledú farbu.

- Léon, treba ten jed dostať z krvi, inak ju zabije!
- Podaj jej niečo od bolesti!
- Na to už nie je čas!

Pozrel som na Tarinu, ktorá sa chvela bolesťou. Bolo to ako vtedy, keď som ju vytrhol z trónu v deň korunovácie. Chvela sa mi v náručí ako list vo vetre.

- Aryann, chyť ju pevne!

Aryann sa nahol nad Tarininou tvárou a chytil jej obe ruky pevne za hlavou.

V ruke som vyčaril dýku a sklonil sa k jej nohám. Zarezal som prvýkrát. Tarina sa začala kŕčovito zvierať, pretáčať sa na stranu a kopať nohami. Vyčaril som magický povraz a zviazal jej kolená k sebe. Musel som rezať ďalej. Bolo treba, aby jed vytiekol spolu s otrávenou krvou von. Tarina ticho kričala.

- Vydrž, Tar! Vydrž, prosím!

V Aryannových očiach sa zjavili slzy a ešte pevnejšie jej zovrel zápästia.

Čierna krv vytekala z dorezaných nôh. Jed bol vonku.

Odstránil som povraz a Aryann jej pustil ruky. Už nebola pri vedomí. Vymenili sme si s Aryannom miesta. On jej obväzoval rany a ja som sa jej snažil palcom uvoľniť napätie v čele.

- Rany sú obviazané. Treba ju prezliecť z tej róby skôr ako chytí nesmrteľnú horúčku.
- Choď jej namiešať lieky. O ostatné sa postarám.

Aryann kývol hlavou a odišiel.

Zdvihol som Tarine nohy a uložil ich na posteľ. Nechcela by, aby som sa jej dotýkal nahej, tak som zavolal na slúžky, nech ju prezlečú.

Stál som pred dverami a čakal. Aryann medzitým prišiel s miskou a ja som mu naznačil, že nemôžeme vstúpiť, lebo ju ešte prezliekajú.

- Vaše veličenstvo, kŕčovito sa stiahne zakaždým, keď sa jej dotkneme. Nenechá sa prezliecť. Bojíme sa ju zhnehybniť mágiou, keď je v takomto stave.

Vedel som, že zhnehybnenie by ju ešte väčšmi rozbolelo. Nedalo sa strácať čas. Ak ju chytí nesmrteľná horúčka, tak jej telo so slabou mágiou to nemusí zvládnuť.

- Aryann, podaj mi tú misku.
- Ideš za ňou?
- Je to moja manželka.

Aryann mi podal misku a ja som vošiel do svojej komnaty. Slúžky stáli okolo postele a snažili sa ukludniť Tarinu, ktorá bola pri polke vedomia.

Prisadol som si na kraj postele, k jej tvári. Začal som ju pomaly hladiť po čele. Tarina mi obopla rukou dva prsty. Hladil som ju ďalej a jej dych sa začal pomaly prehlbovať. Povolila nohy zo zovretia a pozvoľne ich vystrela. Teraz už ležala opäť rovno.

- Tar, zvládneme to spoločne. Neboj sa, som pri tebe.

Postavil som sa a sukňu jej vyroloval až ku krížom. Potom som si sadol za ňu a oprel si ju o hruď. Jej ruky ma chceli stále držať, preto bolo problémové ju vyzliecť. Odopol som vpredu šerpu a vložil ju slúžke do rúk. Následne som jednou rukou zvliekal z pliec rúcho, aby sa tej druhej mohla pridŕžať. Keď ostala už len v spodnom odeve, vyčaroval som si na očiach čiernu matnú šatku.