Sprosté túry. Neznášam ich. Včera som Hyunjina dokonca pekne vytočil, takže som si radšej nechal na hlave klobúk, ktorý mi dal včera. Neplánoval som ho naštvať viac.
Trochu som sa bál. No čo? Bol desivý trochu.
„Pre pána Jána ja tu dušu vypustím, a potom ma pls zahrabte čo najhlbšie pod zem.“ posťažoval si Minho a ja som sa zasmial.
„Len neumieraj. Dá sa to zvládnuť celkom. A už len kúsok nám chýba.“ uchechtol som sa.
Iba pretočil očami, ale akonáhle si všimol že šiel aj Han, tak si prekryl zadok rukami. Bolo to zvláštne. Han sa len uškrnul a šiel ďalej. Chan bol dnes ako vymenený. Stále čumel pred seba a nevnímal. Asi je zamilovaný. No skôr určite. Hyunjin kecal s partou báb a chalanov. A Chanyeol stále pozoroval Chana. No vlastne z neho od rána oči nezpustil.
Keď sme prišli na miesto posadali sme si na zem. No učitelia nás chcú asi zabiť. Vymysleli, že budeme mať nejaké súťaže či čo.
„Bože a čo sme deti?“ zamrmlal som potichu.
„Nefrfli. To prežijeme. A možno to nebude tal zlé.“ mykol plecami Minho.
„Ver že bude.“ zamrmlal som.
No nebolo až tak zlé, ale nedá sa povedať, ze by som si to nejak extrémne užil.
Keď sme šli späť videl som Chana a Hyunjina ako sa rozprávali. Bolo to divné, keďže Chan moc nemusel prítomnosť Hyunjina alebo sa pri ňom choval ako matka. Čo vlastne pri všetkých takže je to jedno.
„Zaujimalo by ma o čom sa bavia.“ zašepkal mi Minho.
„Aj mňa. “ zamrmlal som.
„No toto je sakramensky podozrivé.“ povedal Chanyeol.
„ Ale čoby. Isto mu len dohovára aby Lixovi neublížil.“ uchechtol sa Han.
Po chvíli sa na mňa Hyunjin otočil. Jeho pohľad bol neskutočne prenikavý. Začínal som sa obávať čo zas chystá.
أنت تقرأ
𝒩ℯ𝓅𝓇𝒾𝒶𝓉ℯ𝓁 𝒶𝓁ℯ𝒷ℴ 𝓁𝒶́𝓈𝓀𝒶? {hyunlix}
قصص الهواةChlapec, šéf známej školskej bandy. Na prvý pohľad je ako ten čo chce niekoho len získať ako hračku. Čo sa stane ak dostane do rúk Felixa? Čo sa stane ak sa naša hlavná postava príbehu stretne so známou bandou na škole? 16 ročný chlapec, ktorý kvôl...
