Dcéra ohňa

♛ 28. kapitola ♛

Rhyland ma dobehne na polceste do západného krídla. Vôbec nevyzerá na to, žeho pred malou chvíľou skoro uškvarili moje plamene. Surovo ma schmatne za predlaktie, no pritom si dá záležať, aby mi nijako neublížil. „Stoj!" prikáže mi drsným hlasom, z ktorého sála chlad.

Vytrhnem sa mu zo zovretia a z celej sily ho od seba odsotím. „Daj mi pokoj!" zahučím do mĺkvej chodby, ktorej steny sa pod mojím hnevom priam zatrasú.

„Rona to prehnala! Nemala právo vysloviť všetky ti veci," prehovorí ku mne, no tón jeho hlasu sa zmenil – znežnel.

Rozhodím rukami, nechávajúc ho za svojím chrbtom. „Nemusíš sa unúvať. Viem, kde je moje miesto a aké sú pravidlá." Keď sa k nemu prudko zvrtnem, šklbne mu svalom na zaťatej sánke. „Akonáhle z tej poondiatej oblohy zlezie šiesta luna, odchádzam." Vystretý ukazovák mi smeruje dohora. Rhyland ku mne pristúpi, natiahne sa za mnou, no jeho dotykom nedám žiadnu šancu.

„Prosím, stoj!"

Obrátim k nemu krk, cítim ako mi v ňom pulzuje. „Prečo si ma vtedy v Ansore neprezradil hľadačom?" spýtam sa ho.

Mykne plecami. „A načo by to bolo dobré?"

„Dostal by si za mňa dobre zaplatené a..."

„Nechcem peniaze," odbije ma.

„Tak čo potom?" zavrčím, sledujúc každý jeho pohyb.

Rhyland sa oprie o stenu a uprene sa mi zahľadí do očí. „Chcem len tvojho drahého priateľa Dariana Wheatscara."

Jeho meno presviští vzduchom ako naostrený šíp a mňa napne na zvracanie. „Prečo?" spýtam sa, keď prižmúrim oči.

„Pretože ma pripravil o niečo, čo mi bolo kedy drahé." Takže títo dvaja majú medzi sebou nevyrovnané účty.

Pohodím rukou. „Očaril jednu z krások, na ktoré si mal zálusk?" Provokačne podvihnem jedno obočie.

Odlepí sa od steny a kým stihnem žmurknúť, týči sa nado mnou ani nedobytná hradba. „Vieš prečo má Rona tie jazvy? Tie, ktoré jej pretínajú oči?"

Jazykom si prejdem od jedného kútika úst k druhému. „Nezaujíma ma to," fľochnem mu do tváre.

„Urobil jej to on – tvoj ctený priateľ Darian, keď bránila môjho brata." Rhyland sa hrozivo vystrie, teraz vyzerá byť ešte vyšší ako v skutočnosti je. „Brata, o ktorého ma pripravil."

V žilách mi zamrzne všetka krv. Darian prišiel o svoju mágiu kvôli...

Rhyland si ma pritiahne na svoju mocnú hruď a potom ma pritisne k studenej stene. „A za to mi jedného dňa zaplatí," zašepce odmeraným hlasom plným bolesti.

„Hlúposť," vydýchnem mu do pootvorených úst. „Všetko sú to len nezmysly."

Zariekavač zatne sánku, na svalnatom krku mu navrie sieť modrastých žíl, svaly na rukách sa mu vzopnú ani lodné povrazy. Lačne sa mi zadíva na pery. „V hĺbke svojej duše vieš, že je to pravda."

„Teraz ma odtiahneš do izby a donútiš ma uveriť ti?"

„Nikdy by som ti neublížil." Zastrčí mi pramienok medených vlasov za ucho, tak jemnučko, tak nežne, akoby sa bál, že by ma prudším pohybom zabil. „Nikdy by som ti neublížil tak ako oni."

„Odkiaľ to vieš?" V hrdle mi odrazu navrie obrovská guča bolesti, ktorú nie a nie prehltnúť. Donútim sa však pokračovať: „Odkiaľ to vedela ona?" Zámerne Britvu nijako neoslovím.