Vládcovia Juhu I: Ortieľ

KAPITOLA VII: SORDSKÝ FRONT

(Hévilneu)

Na stoličke vo veliteľskom stane spojeneckých armád sedela vysoká postava. Bola osamotená, spoločnosť jej robil len široký meč, opretý v pošve o hranu dreveného stola. Postava bola zhrbená, zahĺbená do listu, ktorý nedávno priniesli posli z hlavného spojeneckého koordinačného centra neďaleko mesta Ardences. Hnedé oči kĺzali po riadkoch a snažili sa prísť na to, čo sa vlastne v liste píše.

S úctou najvyššiemu generálovi,

v mene kráľov Severných síl a spojeneckej koalície Vás dôrazne žiadame o urýchlene operácií na južnom fronte. Jednotky, ktoré tento front zaberá, by sa dali využiť efektívnejšie primárne na území Naragonthidu alebo Ahtepu. Dostali sa k nám správy, že hlavne v Naragonthide a jeho hlavnom meste Nendyse je veľmi nestabilná situácia, ktorá môže veľmi skoro prerásť do novej vzbury. Nemôžeme dovoliť, aby sa poriadok, ktorý sme vybudovali na našich mŕtvych priateľoch premenil na prach.

Zároveň by koaličná rada bola rada, ak by sa Vám podarilo uvoľniť niekoľko stoviek vojakov na prebiehajúcu konferenciu v meste Farnep, ktorá vojnu oficiálne ukončí. Keďže liadnonský empiur je nám naklonený, nebude treba, aby ste dorazili osobne. Ide len o to, aby boli prítomní aj koaliční vojaci.

S úprimným pozdravom

mm. Lacey Isfalton

Generál Hévilneu si list prečítal už dvakrát a stále nevedel pochopiť racionalitu za očakávaniami koaličnej rady. Ako mám urýchliť operácie na južnom fronte? Mám sa postaviť pred Kel'amorské hradby a zakričať im, nech sa vzdajú, že máme naponáhlo? Som si istý, že ma poslúchnu, a vyjdú von zo svojich skrýš. Potom budem zrejme mať aj dostatok vojakov na to, aby som uvoľnil pár stoviek na tú prekliatu Farnepskú konferenciu.

Oprel sa o operadlo svojej stoličky a prešiel si rukami po očiach. Zvonka bolo počuť zvuky každodenného života na fronte; krik, rámus trebušetov, dopady kameňov a cinkanie železa. Generál sa postavil na nohy a odložil list na stôl. Bude sa k nemu musieť vrátiť neskôr. Zhlboka sa nadýchol, otočil sa stolu chrbtom a vyšiel zo stanu.

Okamžite ho pohltil zvuk táboriska. Za normálnych okolností by Hévilneu mal podobnú atmosféru rád, ale táto neuveriteľná zmes všetkých národov, ktorú mal pod svojim velením, mu inú emóciu ako hnev priviesť nedokázala.

Mal svoje oči a uši všade, a tak vedel, akú hroznú napodobeninu armády sa snaží doviesť ku konečnému víťazstvu. Namiesto jednotného celku mužov s rovnakým cieľom, motívom a prístupom velil zmesi desiatky národov, ktoré sa nevedeli navzájom dorozumievať, nevedeli si prenášať informácie, každý mal iný prístup k boju a každý z nich mal iné názory nielen na samotný boj, ale aj na velenie a celkovú situáciu. Dokonca sa v nej nachádzali aj skupiny naragonthidských vojakov, ktorí boli Hévilneuovi nepriatelia a celú kampaň bojoval proti nim. Boli mi tu poslaní ako šľachetné gesto národa Naragonthidu a ako náhrada za mojich mužov, ktorých som stratil v boji proti nim. A pritom ja by som bol oveľa radšej, keby mi tá háveď nešírila zmätok v mojich vlastných radách. Neraz sa stávalo, že práve naragonthidskí muži mali až príliš veľa otázok, ktoré burcovali už teraz nesúrodú armádu a tvorili ešte väčšie škáry. Niet pochýb, že nás stále vnímajú ako nepriateľov, a ja ich tak rozhodne vnímam tiež. Musím však s nimi pracovať, keďže už sme oficiálne spojenci.

„Generál!" ozval sa spoza neho hlas a Hévilneu sa hneď otočil. Do stanu vbehol vojak v tyrkysovom brnení, čo bol vítaný pohľad, keďže to znamenalo, že patril pod affranskú jednotku. Aspoň nemusím k sebe hneď volať tlmočníka.