Medové týždne
Prečo musí byť na Havaji tak kurevsky teplo? Ani tá voda ma neschladí. No za pokus to stojí. Postavím sa a vyberiem sa sám ku vode. Vleziem do nej a zistím, že je ako tak vlažná. Ihneď sa do nej hodím celý a užívam si ten pocit. Nenávidím opaľovanie a Michelle by na Slnku preležala aj celý deň. Vynorím sa a privriem oči, kvôli ostrému Slnku. Chvíľu ešte plávam a po chvíli znovu vyjdem von z vody. Podídem ku našej deke a zadívam sa na Michelle. Zrejme zaspala. Uškrniem sa a nahnem sa nad ňu. Nechám, nech zo mňa kvapky vody stečú na ňu. Netrvá dlho a ona sa mykne. „Čo to-" Začne no nenechám ju to dokončiť. Pobozkám ju. Chvíľu sa bráni, no potom ma začne tiež bozkávať. Odtiahnem sa a ona si zloží slnečné okuliare. „Imbecil." Zanadáva si a ja sa len zasmejem. Postavím sa a zadívam sa na jej rastúce bruško. Usmejem sa a načiahnem sa po uterák. Ešte aj ten je horúci. Osuším si ním aspoň vlasy a posadím sa vedľa Michelle. „Nudíš sa?" Opýta sa tónom, akože je stále nahnevaná. Pozriem sa na ňu a uškrniem sa. „Vyzerám tak?" Opýtam sa a ona sa mimovoľne usmeje. „Nie. Vôbec nie." Pokrúti hlavou a odvráti zrak. „Poď do vody." Navrhnem a znovu sa postavím. Len pokrúti hlavou a ja pretočím očami. „No tak. Už sme tu tri dni a ty si do nej ani nevliezla." Poviem a postavím sa tak, aby bola v tieni. „Vliezla som do nej. A tieniš mi." Zavrčí. „Namočené nohy sa nerátajú." Odfrknem a ignorujem jej druhú vetu. „Lucas, uhni." Uškrniem sa. „Nie." Odmietnem. „Poď do vody." Povzdychne si a ja viem, že som vyhral. Škaredo sa na mňa zadíva, no postaví sa. „Neznášam ťa, vieš o tom?" Opýta sa a ja sa znovu uškrniem. „To je smutné, pretože ja ťa milujem." Chytím ju za ruku a pozriem sa na jej červené líca. Jemne ju potiahnem smerom ku vode a ona vykročí.
Niekedy mi už lezie na nervy, ako na mňa všetky baby zazerajú. Nechcem znieť namyslene, ale priznajme si to, vyzerám dobre. A niektoré sú naozaj hrozné štetky. Vidia, že držím za ruku Michelle, takže prinajmenšom spolu chodíme, a oni mi aj tak podstrkujú čísla a hádžu tie sprosté úsmeviky. Pretočím oči nad jednou takou babou, ktorá nám ide oproti a rozhliadnem sa po voľnom mieste v reštike. „Aha, tam je voľné." Ozve sa Michelle, tým svojím dokonalým melodickým hlasom. Potiahne ma za ruku a o chvíľu sa usadíme. Zdvihne jedálny lístok a stratí sa za ním. Ja spravím to isté, no ani doň nemusím pozerať. Viem čo si dám. Zložím ho teda naspäť a o chvíľu tak spraví aj Michelle. Príde ku nám čašník a spýta sa, že čo si dáme. „Steak." Zahlásim jednoducho a pozriem sa na Michelle. „Ja si dám rybaciu polievku, potom morské plody, grécky šalát, palacinky a-" Znovu sa zahľadí do menu. „-oh, a dva kúsky cheescaku." Podá mu jedálny lístok a usmeje sa. Potom sa pozrie na mňa a ja pobavene nadvihnem obočie. „Čo je? Som tehotná. Nevieš si predstaviť, aké mám chute." Odvrkne a rozhliadne. „Už som ticho." Poviem a obzriem si jej profil. „Aha, tam je tá baba, čo ťa včera balila." Povie pobavene a znovu sa pozrie na mňa. Nepozriem sa tam, len myknem plecom. „Čo budeme robiť večer?" Opýtam sa a natiahnem sa po jej ruku. „Spať." Usmeje sa a ja tiež. „A teraz vážne." Prepletiem si s ňou prsty a jemne ju pohladím. „Neviem. Pôjdeme sa znovu prejsť?" Opýta sa a ja prikývnem. O chvíľu nám čašník prinesie jedlo a tak pustím jej ruku. Zjem svoj steak celkom rýchlo. Potom sa zadívam na Michelle ako do seba hádže všetko to jedlo. „Naozaj toto všetko zješ?" Opýtam. „Pochybuješ?" Usmeje sa a ja jemne prikývnem. Zadíva sa na svoje taniere a oblíže si pery. Prudko sa nadýchnem a dúfam, že si to nevšimla. Znovu sa pozrie na mňa a posunie mi palacinky. Uškrniem sa. „Ale trochu mi nechaj." Povie rýchlo a ja prikývnem. Nechám jej polovičku z jednej a už sa cítim úplne plný. Ona skaluje oba cheescaky a aj tú polovicu palacinky. „Nechcem byť zlý, ale takýmto tempom budeš vážiť aspoň sto kíl." Poviem a ona sa zamračí. „Sklapni." Zavrčí a ja sa uškrniem. Zaplatím za naše jedlo a obaja sa postavíme. Vyjdeme z reštaurácie a prejdeme ku výťahom. Tam sa oprie o stenu a zadíva sa na mňa. „Páčim sa ti?" Opýtam sa pobavene. S úsmevom prikývne. „Veľmi." Zašepká a načiahne sa pre moju ruku. Pristúpim ku nej a ona si zahryzne do pery. „Prestaň." Zašepkám, pretože mi to veľmi nepomáha v sebakontrole. Pokrúti hlavou a neprestáva sa usmievať. „Takže ťa baví ma provokovať?" Opýtam sa pobavene a ona len prikývne. Položí ruky na moje plecia. Ja ju chytím za pás a skloním sa. Obtriem sa o jej pery, no nepobozkám ju. „A teba baví provokovať mňa?" Zamrnčí a ja sa zasmejem. „Ani nevieš ako." Prikývnem a v tom cinkne výťah. Takmer som zabudol, že kde to vlastne sme. Vojdeme do výťahu a ja stlačím tlačidlo pre naše poschodie. Zadívam sa na ňu a usmejem sa. Ani nie pred týždňom sme sa zobrali. Chápete to? Ja som sa oženil. Za takú trúbku ako je ona. Lenže je to moja trúbka. A ja ju ľúbim. Možno až príliš. Bože, zas tie sladké reči. Niekedy mi je zo mňa zle. Pokrútim hlavou a spomeniem si, že som mal zavolať mame. „Kurva." Vypadne zo mňa omylom nahlas. Michelle sa na mňa udivene pozrie. „Čo je?" Opýta sa a našťastie nijak nekomentuje moju nadávku. „Mal som zavolať mame." Poviem a ona sa usmeje. „V pohode. Včera som jej volala." Mykne plecom a znovu sa spokojne oprie. „Naozaj?" Prikývne. „Vedela, že zabudneš, tak mi povedala, nech jej zavolám ja." Pohoršene pokrútim hlavou. „Tak načo mi vravela, nech jej zavolám?" Opýtam sa a ona sa na mňa pobavene pozrie. „Možno chcela počuť hlas svojho milovaného syna." Odpovie a ja sa zasmejem. Nič jej na to nepoviem a výťah konečne dôjde na naše poschodie. Vykročím z výťahu a vydám sa ku našej izbe. Vojdem dnu a Michelle hneď za mnou. Znovu má ten svoj zamyslený výraz. „O čom premýšľaš?" Opýtam sa s úsmevom. „O mene." Odpovie a mne to najskôr nedôjde. „O akom me- aháá." Posadím sa na gauč a ona sa posadí vedľa. „Čo chceš aby to bolo?" Opýta sa a položí si ruku na brucho. „Mne je to srdečne jedno, Michelle. Buď budem mať malú princezničku alebo malého princa." Poviem a ona sa usmeje. „A čo to meno?" Opýta sa a otočí sa ku mne celým telom. „Nemám žiadne obľúbené meno." Poviem po chvíli. „Mne sa vždy páčilo Katelyn." Povie a celá sa rozžiari. „Pekné." Potvrdím. „Takže máme meno pre dievčatko. A ak to bude chlapec?" Opýtam sa. Zvážnie a zadíva sa mi do očí. „A čo tak Charles?" Zabehne mi a rozkašlem sa. „Počkaj, ty chceš nášho syna pomenovať po mojom otcovi?" Opýtam sa šokovane. Nesmelo prikývne. „Volali by sme ho Charlie. To je predsa pekné meno." Znovu pocítim ten hnusný pocit v hrudi. Znovu ma začne zožierať pocit viny. Slabo pokrútim hlavou. „Nie Michelle. Hocijaké iné meno ti schválim, len toto nie." Poviem pokojným hlasom. Ešte že som taký dobrý herec. „Prosím Lucas. Je to krásne meno a mne sa veľmi páči." Zhlboka sa nadýchnem. „Ak si náhodou zabudla, tak ja som svojho otca zabil. Nie Michelle." Postavím sa. Potrebujem sa ukľudniť. „Počkaj! Kam ideš?" Zvolá, no to už vyjdem von. Rozhodnem sa pre schody. Zbehnem dolu po schodoch až na prízemie a rozrazím dvere. V zapätí vybehnem von a nadýchnem a čistého morského vzduchu. Konečne to Slnko prestalo tak pražiť a teraz je vonku príjemne. Hoci stále je trochu dusno. Zabil si svojho otca, prebehne mi opäť mysľou. Zatnem sánku aj päste a pokrútim hlavou. Vojdem na pláž a obzriem sa. Podídem ku nejakej lavičke a zapriem sa o ňu rukami. Zavriem oči a snažím sa vymazať z hlavy otcovu tvár, ktorá sa mi zaryla v pamäti. Najhoršie na tom je, že je to tá tvár z pohrebu. Už ani neviem, akej farby boli jeho oči. Otvorím oči a potláčam skurvené slzy. Nie. Nechcem sa tým už zožierať. Jedna slza mi predsa len zíde a ja si ju utriem do rukáva. Cítim sa ako totálny slaboch. Totálne posratý slaboch. Zhlboka sa nadýchnem a zadívam sa na more. „Čo tu robí taký pekný chalan tak sám?" Započujem. Pozriem sa smerom odkiaľ šiel ten hlas. Mladá hnedovláska v bikinách. Ako inak. „Spomínam." Odpoviem jednoducho. Takúto odpoveď zrejme nečakala, keďže sa na chvíľu zatvári prekvapene. „A nechceš zájsť na pohárik?" Rýchlo sa spamätá a sladko sa usmeje. No mne ten úsmev príde doslova nechutný. Uchechtnem sa a odvrátim od nej zrak. „Nemám záujem. Choď zapredať svoje telo niekomu inému." Odpoviem drzo. Ona si nahlas odfrkne a odkráča preč. Mal by som sa vrátiť za Michelle. Otočím sa a vykročím naspäť ku hotelu. Postavím sa ku výťahu a stlačím tlačidlo na privolanie. O chvíľu mi cinknutie oznámi, že už je tu. Takmer do niekoho vrazím. Ten človek zamumle nejaké ospravedlnenie a vyjde von. Ja vojdem dnu a stlačím naše poschodie. O chvíľu už vchádzam do izby. Michelle vyjde zo spálne a okamžite ma objíme. „Prepáč." Zašepká a ja sa usmejem. „Nie, ty prepáč." Poviem a pobozkám ju do vlasov. Odtiahne sa a zadíva sa mi do očí. „Si v poriadku?" Opýta sa ustarostene. Ešte stále som si nezvykol, že sa o mňa niekto takto zaujíma. Teda niekto iný okrem mojej mami. A čiastočne Matta. „Naprostom." Prikývnem a ona sa usmeje. „Fajn." Povie a pohladí ma po líci. „Ideme sa prejsť?" Opýtam sa ja a ona natešene prikývne.
