„Prepáčte, že vyrušujem, ale je tu mama Michelle." Oznámi mi Sophia a ja sa na ňu zvedavo zadívam. „Vyzerá nahnevane?" Opýtam sa a Sophia pokrúti hlavou. „Skôr nervózne." Povie. „Pošli ju sem." Prikývne a vyjde von. „Lucas." Ozve sa El a ja sa postavím. „Nič nehovor, nemám veľa času, v nemocnici máme naozaj krátku obedňajšiu prestávku." Povie rýchlo. „Tak si aspoň sadni." Poviem nesmelo a ona sa posadí. „Bola za mnou Michelle a všetko mi povedala." Povzdychnem si a opriem sa. „Neverím, že si taký hlupák a podviedol by si ju. Ale verím, že si taký hlupák, že sa nesnažíš presvedčiť ju o opaku." Prekvapene nadvihnem obočie. „Nesnažím?" Opýtam sa. „Nestačí jej párkrát zavolať. Poznáš ju lepšie." Chvíľu sa na mňa díva. „Popremýšľaj nad tým." Dodá ešte a potom odíde. Poznám ju lepšie? Ale čo mám urobiť?
Konečne je víkend a ja vezmem krpca niekam von. Zaklopem na dvere a Michelle mi otvorí. Má obrovské kruhy pod očami a vyzerá naozaj utrápene. Zostanem stáť ako prikovaný a zízam na ňu. „Eh, Finnovi nie je najlepšie, takže asi nikam nebude môcť ísť." Povie napokon. „A č-čo mu je?" Opýtam sa. „Celú noc zvracal a má horúčku." Povie a omotá okolo seba sveter. „Môžem?" Opýtam sa a ona ma pustí dnu. Zavrie dvere. „Teraz spí." Povie a posadí sa na gauč. „Aha." Ozvem sa. Podídem ku nej a tiež sa posadím. „Vyzeráš hrozne." Poviem a ona sa na mňa pozrie. „Ďakujem." Povie nie veľmi milo. „Choď si ľahnúť. Ja sa o neho postarám." Chvíľu sa na mňa díva, no potom pokrúti hlavou. „Nie. Čo ak od neho niečo chytíš?" Pousmejem sa. „A čo ak od neho chytíš niečo ty?" Opýtam sa ja. „Ja nie som šéf vo veľkej firme." Povie. „Choď si ľahnúť. V takomto stave nepomôžeš ani Finnovi a ani sebe." Poviem a ona prikývne. „Ďakujem." Povie, no tentoraz to povie milo. „Je to aj môj syn." Oči jej zalejú slzy a tak sa radšej postaví a odíde hore. Ja chvíľu sedím, no potom idem hore ku Finnovi. Najskôr vyvetrám izbu a potom sa posadím na stoličku. O chvíľu sa prebudí. Podídem ku nemu a zmeriam mu teplotu. „Pôjdeme von?" Opýta sa ma. „Si chorý, krpec." Poviem pobavene. „Ale ja chcem ísť von." Povie smutne. „Pôjdeme akurát tak ku lekárke." Zamračí sa. Teplomer zapípa. „Aspoňže už nemáš teplotu." Pousmejem sa a v tom vojde do izby Michelle. „Tak čo?" Opýta sa rýchlo. Škaredo sa na ňu pozriem. „Choď si ľahnúť, Michelle. Dokážem sa o neho postarať." Smutne sa na mňa zadíva. Postavím sa a odvediem ju naspäť do spálne. Zatiahnem jej tam žalúzie a donútim ju ľahnúť si. „Vyspi sa. Na obed ťa zobudím, dobre?" Prikývne. „Ale ak by sa niečo dialo tak ma zobuď skôr." Prikývnem, hoci obaja vieme, že ju nechám spať, ak sa niečo stane. „Sľúb mi to." Nalieha na mňa. „Spi už." Podídem ku dverám. „Lucas." Zavrčí na mňa. „Zobudím ťa." Prisľúbim a predtým než zavriem dvere, utržím od nej nenávistný pohľad. Vojdem späť do Finnovej izby, no on medzitým zaspal. Zídem dolu a skontrolujem zásoby. Rozhodnem sa uvariť niečo na obed a sem tam idem skontrolovať Finna. Napokon nadíde čas obedu a tak usadím Finna za stôl. Naberiem mu polievku, v podstate len šťavu. „A cestovinu?" Opýta sa ma. „Nebolo ti náhodou zle?" Opýtam sa ho a on mykne plecami. „Idem zobudiť mamku." Poviem mu a on prikývne. Vybehnem hore schodmi a vojdem do spálne. Michelle pokojne spí. Chvíľu sa na ňu dívam a je mi ľúto budiť ju. Už keď sa rozhodnem, že ju nechám spať, otvorí oči. „Stalo sa niečo?" Opýta sa a prudko sa posadí. Zatočí sa jej hlava a znovu si ľahne. „Nie, v pohode. Dal som mu práve obed." Poviem a ona sa na mňa vydesene pozrie. „Objednal som pizzu v pohode." Vytreští na mňa oči a ja sa uškrniem. „No tak, nie som debil." Vydýchne si. „Ale si." Odvrkne, no trochu sa usmeje. „Trochu." Prikývnem a tým jej úsmev zväčším ešte viac. „Trochu viac." Dodá ona a posadí sa. Otvorím okno, nech sa vyvetrá a vyjdem von z izby. Zbehnem dolu a zistím, že Finn už stihol dojesť. „A čo bude na druhé jedlo?" Opýta sa ma. „Si ešte hladný?" Opýtam sa prekvapene. „Vlastne ani nie." Povie a zaškerí sa. „Môžem si pozrieť telku?" Opýta sa ma. „Ale prikry sa." Prikývnem. Podíde ku telke a prikryje sa dekou. Zapnem mu nejakú rozprávku a potom spracem zo stola. Michelle zíde dolu a zadíva sa na Finna. Potom vojde do kuchyne a pozrie sa do hrncov. „Hm, vonia to dobre." Povie a vyhrnie si dlhý rukáv na mikine. Až v tej chvíli si uvedomím, že je to moja mikina. „Hej, to je moje." Poviem a zamračím sa. „Je to pohodlné." Mykne plecami. „To nie je fér, ja tvoje veci nosiť nemôžem." Poviem a ona sa zasmeje. „Tak si začnem kupovať nadrozmerné veci." Povie a ja sa tiež usmejem. Ona zvážnie a sklopí pohľad. „Čo Finn?" Opýta sa napokon. „V pohode. Teplotu už nemal a zjedol polievku." Opriem sa o linku a zadívam sa na ňu. Najradšej by som ju objal a už nepustil. „Fajn. To je super." Povie a pozrie sa na mňa. „Mrzí ma, že ste nemohli ísť von. Tešila som sa na deň osamote." Povie a naleje si kávu. „Ty nie si rada sama." Poviem začudovane a ona sa na mňa pozrie. „Nerob to." Povie ublížene. „Čo?" Opýtam sa zmätene. „Nesnaž sa byť milý. Netvár sa, že ma poznáš lepšie, ako ja samu seba." Pokrúti hlavou. „Ja-prepáč. Nerobím to naschvál." A vtom mi to dôjde. Poznám ju lepšie. To tým El myslela. „Tým si nie som istá." Odvrkne. „Ty si nie si istá mnohými vecami." Odpoviem. „Už môžeš odísť." Povie a odpije si z kávy. „Nechcem odísť. S Finnom som chcel byť celý víkend a bol som s ním dokopy možno hodinu. Ani to nie." Michelle prevráti očami. „Si tu kvôli Finnovi?" Opýta sa ma. „A kvôli komu? On jediný ma v tomto dome má rád." Odvrknem nahnevane. „To nie je pravda. Ty to veľmi dobre vieš a rád to zneužívaš." Nadvihnem obočie. „Naozaj? No neviem, nebola si to náhodou ty, kto mi povedal, že ma miloval? V minulom čase?" Do hlasu sa mi vkradne ublíženosť. „Bola som zúfalá a nahnevaná! Jasné, že som hovorila nepekné veci!" Znovu sa jej oči naplnia slzami. „Nenávidím sa za to, že ťa stále ľúbim. Potom, ako si mi ublížil." Povie a stečie jej slza. „Ja som ti nijako neublížil. Bola to Marcy a tvoja vlastná myseľ. Bola si to ty sama, pretože mi neveríš a nemáš vo mne žiadnu dôveru. To ty si tým ublížila mne." Odpoviem, a to už ona plače. „Ja som ťa nepodviedla!" Povie zúfalo. „Podviedla. Neveríš mi." Strelí mi facku. Zavriem oči a čakám, kým sa ona ozve. „Odíď." Hlesne. „To ma až tak nenávidíš?" Opýtam sa mrazivým hlasom. „Zmizni, Lucas. Proste odíď." Utrie si slzy. „Prečo má ocko odísť?" Započujem Finnov hlas. Michelle nie je schopná odpovede. „Pretože sa na mňa mamka hnevá." Poviem, no dívam sa na Michelle. „Prečo sa na teba hnevá?" Položí ďalšiu otázku. „To nevie ani ona sama." Poviem. „Neubližuj mi už. Prosím." Šepne Michelle. „Najskôr prestaň ubližovať ty mne." Poviem. „Pretože všetko čo robím ja, je len a len to, že ťa milujem." Vzlykne a mne príde ľúto, že som jej to všetko povedal. Ale musel som. Musí sa spamätať. Schová si tvár do dlaní. Pobozkám ju do vlasov a nechám ju tak. „Poď krpec." Kývnem na neho hlavou a obaja vyjdeme hore schodmi.
Taká kratšia, ale naposledy bola celkom dlhá. Dúfam, že sa páčila, aj keď sa tak trochu hádajú ;) Ľúbim vás a ďakujem za voty a komentáre!! <3 <3
