Sean

„To ti poviem až vtedy, keď sa najem."
Žmurknem na ňu a natiahnem sa po naberačku, ktorá leží v polievkovej mise v domnienke, že si naberiem paradajkovú polievku a konečne sa najem.

Môj žalúdok by spieval ódy, ak by nebol nepríjemne stiahnutý vďaka Seanovej prítomnosti.

Jeho vôňa bola magicky stále okolo mňa, hlavne najmä kvôli tomu, že sedí oproti mňa a ja cítim jeho pohľad až do špiku kosti.

Dobre, nemám na sebe žiadne skrášľovacie srandy, možno keď ma objal tak cítil smrad, keďže som sa sprchovala dva dni dozadu a pravdepodobne vyzerám skôr ako bezdomovec ako obyvateľ tohto domu no i cez to mu je to asi jedno a preto mi to príde zlaté.

Nemusel ma objať, a nemusel sa mi ani len predstavovať.
Ale jasné, chce urobiť prvý dojem.

„Tris!"

Zamračím sa na moju mamu, keď na mňa skríkne a okamžite položím naberačku naspäť do misy a sledujem, čo má v pláne mi povedať tento krát.

Pred ľuďmi samej sebe hanbu predsa neurobí. Mne áno, ale sebe? Nehrozí.

Niekedy ostať v izbe celý deň nie je zlé.

„Sean si naberie prvý. Predsa je náš hosť."

Porazene zafučím keď mu venuje anjelský úsmev a zapriem sa do stoličky sledujúc, ako mi spomínaný venuje široký no úprimný úsmev, čím odhaľuje rad bielych zubov.

Kľudne sa smej, počkaj keď ťa budú poznať lepšie, budú sa ku tebe správať ako k otrokovi.
Alebo som len ja výnimkou.
Moderná popoluška.