Bloby to chcú tiež

3. Čo je to blob?

Juliána POV

Niekedy si hovorím, že život nie je taký zlý. Napríklad dnešný deň. Piatok. Iba 3 nezmyselné hodiny a idem domov. Znie to dobre, však? Aj ja som si myslela. Preto nám asi presunuli dvojhodinovku biológie na piatok. Lebo niekto ako ja nemôže mať šťastný život. Som si skoro na 92% istá, že náš pobožný riaditeľ je na mňa zasadnutý, asi kvôli tomu, že ma počul povedať, že chodím do kostolov okukávať mladých kňazov a mníšky. Čo už.

Takže potom ako som sa dosýta napapala v školskej jedálni, vracala som sa do mojej smradľavej triedy na ďalšie dve hodiny niečoho takého hlúpeho ako je biológia.

Predtým ako prídem do triedy sa ešte zastavím za Vincentínou. S Vincentínou sa poznám už dlho a chcem jej pripomenúť, že mi sľúbila vydanie novej kapitoly jej príbehu.
"Juli, ja viem, že som ti to sľubila ale proste nestíham :(." No jasné, že nestíha so všetkými jej "mimoškolskými aktivitami". "To je jedno teraz, poďme dnu a nájdime si dobré miesta, na ktorých môžem spať."

Keď vojdeme dnu, tak vo vnútri čaká ten nový učiteľ aj so svojou koženou taškou a kabátom. Na dataprojektore za ním vidím prezentáciu o...slanovodných rybách?!?! Na kerú pi** sa mám učiť na konci dňa o slanovodných rybách. Úroveň tejto školy sa rúti do záhuby.

Mladý učiteľ si odkašle a začne rozprávať: "Zdravím a prajem pekný deň. Volám sa Samuel Maxwell, ale vy ma budete volať pán učiteľ alebo doktor Maxwell. Som tu, aby som vás učil biológiu, so zameraním na stavovce a morské živočíchy. Na dnešnej hodine by som rád vysvetlil, čo je to blo-".

Zrazu je vyrušený prudkým otvorením dverí a vstupom troch osôb na scénu. Prvá osoba je náš pobožný riaditeľ, o ktorom doslova nič neviem okrem toho, že je pobožný. Za ním nasleduje naša premotivovaná triedna Marika. A tretie osoba...no to nie. TO JE TEN EMÁK, ČO MA ZACHRÁNIL. No mňa drbne, dúfala som, že ho už nikdy neuvidím.

Marika začne hovoriť: "Ahojte žiaci, dnes som tu s veľkým prekvapením. Toto je náš nový žiak a váš nový spolužiak, Blobeo Fisher. On a jeho rodina sa práve prisťahovali z tropických krajín, ktorých názov nám stále neprezradil. Dúfam, že ho privítate s otvorenou náručou a úsmevom na tvári." Prestávam ju počúvať a začínam si všímať reakciu nového biologára. Vyzerá ako by ho osral orol skalný a on nemal vreckovku. Prečo má takú reakciu na emáka menom Blobeo? Keď už sme pri tom, čo je to za meno? Jeho rodina ho asi nemá rada.

Vtedy započujem z Marikiných úst moje meno: "Blobeo, choď si sadnúť vedľa Julki a ty si sadni inam Vincentína." "Ale-", začne Vincentína, ale Marika ju nenechá dohovoriť: "Presadni si, inak ťa nechám prepadnuť z chémie." Vincentína si zarmútene odsadá a  dve grácie medzitým odídu z triedy.

Blobeo si sadá vedľa mňa a otočí sa ku mne. "Čauko, som Blobeo." Podáva mi ruku. Asi čaká, že sa mu predstavím. Absolútne sa mi nechce ale nechcem vyzerať ako neochotná pizda, hlavne po tom čo ma zachránil. "Ja som Juliána." Chytím ho za ruku a jemne mu ju potrasiem. Prečo má takú studenú a vlhkú ruku. Fuj.

Maxwell začína znovu vo svojej hodine: "Takže, rád by som pokračoval v tom čo som hovoril. Bloby sú..." Blablabla. Toto nehodlám počúvať. Radšej si ľahám na lavicu a pokúsim sa zaspať.

Neviem ako dlho som prespala, keď ma zobudili jeho slová. "Niekedy sa cítim ako blob." Jediné, na čo sa zmôžem je: "Huh????" Len sa pousmeje a zopakuje: "Že niekedy sa cítim ako blob." Ani za boha nemám tušenia o čom hovorí. "Čo je to blob?", spýtam sa a odpoveď ani nechcem vedieť. Zas len zasmeje a spýta: " Ty si ho nepočúvala?" V tom momente sa na nás Maxwell pozrie a stíchne. Ups, asi sme mali dávať pozor.

Crrrrrrn. Aj tak je to už jedno. Potrebujem sa odtiaľto dostať preč. Mix smradu a neotvorených okien ma dostáva na pokraj mojich síl. Neviem či tak smrdím ja alebo celá škola, ale niečím ma to dostáva do rozpakov. Niečo mi tá aróma pripomína... A dosť. Idem preč a už na toto ani nepomyslím.

AN: takto si predstavte Samuela Maxwella: