Bloby to chcú tiež

4. First Meeting

AN: Táto kapitola je špeciálne pre platonickú lásku môjho života 4ever. Táto špeciálna osoba je na ceste na Praha Tour a ja sa s ňou neskutočne teším. Takže opakujem, láska, toto je pre teba, dúfam, že si ju počas tej cesty užiješ. Pac a pusu, autor

Juliána POV

Konečne sama a na zastávke. Myslela som, že sa už nikdy nedostanem domov a neoddýchnem si. Ale teraz, keď už mi má každú chvíľu prísť autobus a nikto mi tu neoxiduje, tak si môžem konečne vydýchnuť. Už si dávam do uší slúchadla a premýšlam akú pieseň alebo podcast si pustím, keď z ničoho nič...

"Ahoj, Juluš!" hovorí veselý, teraz už známy hlas môjho nového spolužiaka Blobea. Prečo sa so mnou chce toľko rozprávať? Počkať, to ako ma nazval????
"Ahoj aj tebe,",poviem, ignorujúc to ako ma nazval, "Blobeo, tak sa voláš, nie?"

"Áno, čakáš na bus domov?", odpovie mi a rovno aj položí otázku. Na toto nemám energiu, mám pocit, že skolabujem od nedostatku spánku a jedla.

'No nie, idem hladať stratenú Atlantídu na dne Draždiaka' poviem a prevrátim oči. Samozrejme, to urobím len v hlave. Taká hnusná pizda nejsom. Namiesto toho mu normálne odpoviem, že áno a spýtam sa či aj on ide domov. Z tejto duchaplnej a dlhej konverzácie sa dozvedám, že tiež ide do Petržalky a niekde tam žije. Medzitým na zastávku prišla húfa ľudí a mne prišlo ešte viac nevoľno. Mala som fakt chuť ísť na ten Draždiak hladať Atlantídu.

Keď už hovoríme o Draždiaku, mala by som povedať, že je to jedno z mojich najobľúbenejších miest na svete. Chodím tam, keď som šťastná, smutná alebo jednoducho potrebujem premýšlať. Preto som bola trochu vyvedená z miery, keď som ten istý pocit komfortu a domova cítila pri Blobeovi. Nebudem tieto pocity teraz riešiť, hlavne keď mi ešte prišiel autobus.

Spolu s Blobeom a ďalšou skupinou ľudí sme nastúpili a dali sa na cestu domov. V buse som ešte ako tak zvládala Blobíkovi odpovedať na otázky ale už som fakt túžila iba po svojej posteli a psovi. Autobus došiel na svoju konečnú zastávku a predstavte si, Blobeo bol stále so mnou. Stále som dúfala, že odíde a ja budem chvíľu sama ale nevydalo.

"Ak by ťa zaujímalo alebo niečo, tak bývam tým smerom.", hovorí a ukazuje Blobeo smerom ku Draždiaku. Neviem prečo by ma to malo zaujímať alebo čo mám s touto informáciou robiť. Tak či tak prikývnem, uložím si túto informáciu na neskôr a s Blobeom sa rozlúčim.

Už konečne si chcem dať slúchadlá do uší a pustiť si niečo aspoň na 5 minút, keď moje ušká zaregistrujú hlas známejší ako Blobeov.

"Žeby si Kvičík našiel niekoho s kým sa chce rozprávať a nechce ho ignorovať? Alebo konečne aj prídeš niekomu atraktívna?" Tak toto som vôbec nečakala. "Čo robí hviezdička Alexis v Petržalke? Ideš do lesa obetovať nejaké zviera aby si ostala pekná?", odpoviem jej protiotázkou. Alexis sa len jemne zamračí a pretočí očami. "Wau, vidím, že si zabudla, že tu tiež bývam. Predpokladám, že si zabudla aj na iné veci o mne, že?" Neviem, čo mám odpovedať ale to som ani nemusela, keďže sa hneď otočila a išla niekam preč.

Potrasiem hlavou a snažím sa zabudnúť na celé toto fiasko. Ach, počujete to? Zdá sa mi, že ma moja posteľ volá. A ten ďalší zvuk? To musí byť môj pes a chladnička. Detičky už idem domov!!! Ešte raz sa obzriem smerom, ktorým išiel Blobeo a premýšlam, že mať nového kamaráta by nemuselo byť také strašné.