Pouge Princess

Deja vu

"Olívia!" Zakričal najprv neznámi hlas. No potom som ho spoznala.

Vrátil sa...

"Nie" zašepkala som a chytila sa za hlavu lebo mi do nej udrela silná bolesť.

"Olívia! Myslela si že utecieš?!"
Nevidela som ho ale počula.

"Nie... to to nie je skutočné" šepla som. Chcela som to všetko zastaviť ale nešlo to.

"Neutečieš pred tým kým si!"

"Vypadni" zašepkala som a ťažko sa nadýchla

"Olívia Harlow Carrerová..."

"Nie... nie, nie" zápchala som si uši ale aj tak som ho počula.

"To je tvoje celé meno! Carrerový ťa priali ale ty dobre vieš ze sa im nemôžeš rovnať! Nie si ako oni!"

"Buď už ticho!" Už som kričala.

"Livi?" Povedal teraz už... ňežne?

"Liv no tak" dotkol sa môjho pleca.

"Vypadni odomňa!" Kričala som z plného hrdla.

"Olívia! Vôbec si sa nezmenila!"

"Choď preč!"

"Stále si rovnaká sviňa ako v tedy!"

"Nie! Drz hubu!"

"Hráš sa na Šlachtu ale pri tom si odpad"

"Vypadni!" Začala som kričať keď sa ma zase dotkol.

"A ten deň! Nemysli si že pred tým len tak utečieš"

Stále rozprával a ja som nevedela ako ho mám donútiť aby bol ticho. Už som to nevydržala a začala sa mlátiť rukami do hlavy.

Počula som hlasy, no nerozumela im lebo som upadla do bezvedomia.

Všetko pomaly pohlcovala tma...

Júl  2014, Čas: 8:00

"Do riti" poviem si keď sa pozriem na čas. Ako to že mi nefunguje budík! Zase budem meškať.

No nič. Už tam radšej ani nejdem. Už ma vyhodia. Veď meškám už asi tristo päťdesiaty  krát.

Nebudem vám klamať. V žiadnej práci sa neudržím dlho. Ale čo už. Furt zaspím lebo sa večer učím. Cez deň proste kôli práci nemám čas. A k tomu nechcem aby ma otec videl. Rozčúlilo by ho to že sa chcem vykašľať na prácu a študovať. No mama by to tak chcela. A to je to. Mamu z duše nenávidí. Takže je proti všetkému čo sa jej týka. Jeho názor je že v živote môžeme uspieť iba tvrdou prácou. Študovať si môžu dovoliť iba Kooks, a to mi nie sme.

Ale teraz k mame.

Mama nás opustila ked som mala 9, takže pred 3 rokmi. Ale mne to nejak nevadí. Z New Yorku nám posiela pohľadnice a občas nám aj zavolá. Viem že nás má rada, len iným spôsobom. No Luke je na ňu nahnevaní. Predo mnou sa to snaží nedávať na javo... no ja viem že to len hrá. Poznám ho zo všetkých ľudí na svete najlepšie.

Idem dole a na gauči v otvorenej obývačky vidím Lukea.

"Dobré ráno" pozdravil ma ale ani sa na mňa nepozrel, pozeral futbal.

Vyberiem z chladničky otvorenú krabicu mlieka.
Chcem sa napiť keď v tom.
Čo tu vlastne robí Luke?
Nemal by byt v práci?