Zaznel výstrel a všetci zostali ticho. Brat na mňa pozeral s hrôzou v očiach.
Zľakla som sa a chytila sa za brucho.
Zacítila som kvapky. Pozrela som sa na moju ruku ktorá bola od krvi.
No tá krv nebola moja... Bola Lukeova.
"Pane bože" zalapala som po dychu.
"Ja" ťažký nádych
"ja-ja-ja" Luke len lapal po dychu.
"Luke nie" spadol na zem a ostatný sa iba pozerali.
"Pomôžte niekto! No tak!" Kričala som.
"Už-už volám sanitku" kie sa ozvala a celá sa triasla keď vitáčala 155.
Dala som si dole košeľu (neviem ako inak to nazvať) a rýchlo ju pritlačila na ranu.
O päť minút tu už bola záchranka.
Zobrali ho a ja som ani nemohla ísť s ním. Len som tam stála a so slzami v očiach, s pocitom že mi umiera brat, a s pohľadom do prázdna.
Cítila som sa tak bezmocne. Tak zle, zúfalo, ako keby som chcela kričať ale neviem.
Aj som chcela. A to z plného hrdla. Lebo kôli tomu kto v ruke držal zbraň, som cítila pocity také, že túto kombináciu už nechcem v živote zažiť.
***
"Slečna Carrera!?"
*Buchot na dvere*
"Slečna Carrera?!"
Kráčala som po chodbe, až k dverám a otvorila.
"Prosím" škaredo som zazrela po dvoch policajtoch. Jeden bol nižší a s čiernymi vlasmi. A ten druhý bol vyšší a s hnedými vlasmi.
"Chceme sa vás opýtať iba zopár otázok" Povedal ten prvý, ten hnedovlasí.
"Prepáčte ale teraz nemám čas, príďte inokedy"
Falošne som sa usmiala a chystala sa zavrieť dvere. No v tom sa vo dverách objavila noha, na čo som sa zamračila.
"Je to dôležité" Pozrel sa na mňa chladne strážnik.
"Opakujem, príďte inokedy"
"Ide o Lukea Harlowa"
A v tom som stratila dych. Celý svet sa zastavil. Počula som iba tlmené hlasy a tlkot svojho srdca, ktorý sa stále zrýchloval.
"Poďte ďalej" otvorila som a hneď ako vošli som zavrela.
"Takže-"
Strážnik nestihol dohovoriť
"Prosím vás, nezaťažujte ma zbytočnými otázkami, lebo sa ma pýtate na človeka ktorý je už päť rokov mŕtvy" Založila som si ruky.
"Nebojte sa, chceme sa opýtať iba zopár otázok"
Povedal ten druhy čiernovlasí.
"Prosím" povedala som a trochu sa zamračila a stískala si tričko. Stáli sme v obývačke pri jedálnom stole.
"Preberali sme staré prípady a... tento prípad polícia uzatvorila ako nehodu... lenže... my si nemyslíme že to bola nehoda. Pozorne sme to prezreli a zistili že to niekto zmanipuloval... celé vyšetrovanie.
A vy ste boli posledná ktorá s ním bola predtým ako došlo k tej nehode"
"Chcete tým povedať že som podozrivá z jeho vraždy?!" Zvýšila som hlas.
"Áno prepáčte my vieme že je to pre vás ťažké, ale každý kto vás poznal vedel že ste s ním mali zlí vzťah a že váš otec bol tyran"
"O mŕtvych len v dobrom" povedala som a hnusne po nich zazrela. Hlavne po tom s tými hnedými vlasmi, čo to povedal. Poznal otca a nemal ho moc v láske.
"Prepáčte" ospravedlnil sa ten druhy.
"Počúvajte ma... ten deň s ním hovorilo a bolo asi milión ľudí. Ja som síce bola posledná ktorá s ním bola, ale už som vašim kolegom v tedy povedala že keď som odišla z domu otec spal na gauči opitý. Potom som sa vrátila a všade boli policajti a hasiči"
"Tak-" Pozrel sa na svoj vyzváňajúci telefón.
"Ešte prídeme alebo si vás pravdepodobne zavoláme na stanicu"
"Dovidenia" pozdravili sa naraz
"Dovidenia" povedala som chladne a odprevadila ich k dverám.
***
JJOV POHĽAD
Práve idem z brigády. Pravdaže tam bol aj Rafe. Nevedel si odpustiť blbé poznámky ohľadom pouges. Mal narážky na môjho otca a na pouges.
Ale aj tak najhoršia bola tá
na Liv. Tak ma nasral že som ho mal chuť zabiť. Ako keby bol niečo viac.
Už o chvíľu budem doma.
No... bože! Musím ísť za Liv. Chúďa, ako sa musí cítiť.
Sadol som na motorku a išiel za ňou.
***
Už som pred jej domom. Idem tam. Musím povedať ze som nečakal ze ich dom bude až tak podobný tomu nášmu.
Keďže je Carrerová.
No nič... už som pred dverami. Musím tam ísť. Aj keď je možné že z toho budú problémy.
OLÍVIIN POHĽAD
Bože kdo to teraz klope. Len dúfam že nie zase fízli.
Na moje prekvapenie to bol Jj.
Chudák, vidno že sa hanby.
Pohľad má k zemi.
Chcem niečo povedať keď v tom.
"Prepáč, prišiel som sa pozrieť či si v poriadku"
"Aa-jasne jasne poď ďalej"
Otvorila som viac dvere a odstúpila aby vošiel.
"Ako je na tom Luke?"
"Ešte som nenabrala odvahu na to aby som išla za ním"
"Ak chceš tak pôjdem s tebou"
Tak a teraz som fakt v šoku. To to som nečakala. To fakt chce ísť so mnou. To ho vôbec nenapadlo ako bude Luke reagovať?!
"Nooo... kľudne... teda ak-k ti... to... nevadí"
"Nie"
"Tak to môžeme ísť hneď"
"Tak dobre"
Súhlasil a išiel von.
Zobrala som si tašku a išla hneď za ním.
Višla som von a zavrela za sebou. Otočím sa a jj tam už čaká pri svojej motorke.
"Noo nič v zlom ale radšej poďme na aute"
"Snáď sa nebojíš?"
"V garáži mám vlastnú, okey a jazdím už asi od 8 rokov"
On iba mikol plecami na také to ,,dobre ved ja som ticho,,.
Naštartovala som džipa.
"Pôjdeme autom keby sme domov mali zobrať aj lukea, aj keď je to málo pravdepodobné"
"Tak dobre"
***
Už sedíme v čakárni a o chvíľu nás za ním pustia.
Bože mám pocit že asi umriem od strachu. Klepem nohou ako keby som sa zbláznila od strachu a stresu.
Keď v tom.
KAMU SEDANG MEMBACA
Pouge Princess
Fiksi RemajaNaša hlavná hrdinka sa po roku a pol vracia do obx. Dúfa že na ňu všetci zabudli. Do obx prišla začať nový život, no zistí že niečo z jej "starého života" ju stále prenasleduje. Aby sa mohla zbaviť problémov z minulosti musí ju preskúmať, a tým otv...
