˜"*°•.˜"*°• Nevinný •°*"˜.•°*"˜ 🅈🄾🄾🄼🄸🄽

18

Jimin Pov.

Pristála mi na tvary silná rána , ktorá má donútila padnúť až na podlahu. Z mojich pier začala tiecť krv šokovane som si chytil miesto bolestí a potom sa kukol na krv na mojom prste. Moje líca pociťovali silnú palívu bolesť , zatiaľ čo mi z očí vyhŕkli slzy. ,,važne som sa stal zajatcom tohoto momštra?" Cítim ten jeho nával spokojnosti a podriadeného postoja, nemožno ho minút ani ho prehliadnuť. Rukou som si utrel slzi vstal no on ma ihneď zastavil a chytil za tričko načo má znova hodil na podlahu. ,,Už nikdy.. nikdy sa nepokušaj odvravať môjmu slovu a nie to sa mi ešte postaviť inak to draho oľutuješ." Povedal August načo si siahol za košeľu pričom na mňa namieril zbraňou a ja som viac znervóznel.

,,Jeden pohyb a tvoj život môže skončiť behom pár minút, závisí ako sa rozhodnem." Hovoril zatiaľ čo sa vo mne miešal hnev zo strachom niet najhoršej kombinácie každý sa predá boji smrti a ja som dosť mladý nato aby som zomrel. Ozval sa výstrel celou miestnosťou zatiaľ čo ja som viac sklonil hlavu od strachu a ruky si dal na moje uši ,,prosím nie.." vyšlo zo mňa načo sa August začal smiať.

,,Rád strsšim ľudí ako si ty , na budúce to môže byť guľka priamo do teba a nie vedľa teba, nezahravaj sa so mnou Park Jimin pretože ak sa so mnou začneš hrať bez varovanich pravidiel ktore som ty nevysvetlil... Môže nastať zlom a kaluž krvy v ktorej bude tvoje telo , preto túto hru nesmieš začínať pretože keď ju aj začneš nebudú žiadne dvere na návrat. " Hovoril zatiaľ čo ja som sebou triasol, no on kráčal ku mne až si kľakol vedľa mňa a znova má zatiahol za moje vlasy čím som sa nútené pozrel do jeho chladných oči.

,,Si vo väzani z ktorého niet úniku, si ako šteniatko ktoré chce vysoko skákať ale je príliš slabé. Bez mihnutia oka by som ťa zabil bez váhania by som zmačkol tu skurvenu spúšť... "

,,Ale ?" Odhodlal som sa zo strachom povedať.

,,Obstal si v teste ktorý nikto iný nezvládol , dokázal si ma uspokojiť preto si ešte živý. Tvoj život zavisi od toho ako mi vifajčiš môj penis , si moja malá kurvička mi dvaja spolu nikdy vzťah mať nebudeme. Si tu od toho aby si uspokojil moje potreby , tam je tvoje miesto." Hovoril načo ukázal na kút ,,si moja vec moja vlasnosť a len ja mám právo rozhodnúť čo s tebou urobím zapamätaj si to." Dodal načo mi svojim ukazovakom nikolko krát buchol po mojom čele.

Načo sa on chystal odísť no ja som vstal , a odhodlal sa prehovoriť čím som jeho kroky zastavil ,,n-nemožeš mi hovoriť takéto slová ja nie som ničia vec som ľudská bytosť z citmi. Toto tvoje správanie nemôže znieť nikto nikto na tomto svete je to nemožné. Som tu pretože musím ver mi keby mám na výber som prvý kto by hľadal cestu von pretože tá nechcem a každým dňom sa mi hnusiš a citim k tebe len odpor a znechutenie, uvedom si jedno môžeš ma držať za tymito stenami môžeš ma byť a akokoľvek trizniť, ale ja nikdy nestratim svoju ľudskosť tu mi vziať nemôžeš. "

,,Si ironicky to sa mi páči ale musím ťa opraviť to že si tu so mnou a to že si ma nechal aby som sa ťa dotkol s teba robí zatratenca, tvoja duša je mi odkázaná no dobre hovoríš že ty tvoju ľudskosť vziať nemôžem ? Zamyslie sa kam môže chlap ako ja zájsť.. sľubujem ty že od dnešného dňa do 30 dní ťa donutim stratiť svoju ľudskosť." Po tomto slove odišiel z izby načo som ja prepukol v nehorázni plač.

,,Čo je toto za muža ? Ako sa mohol vôbec narodiť? Terás môžem len hádať čo mi chce urobiť.". Hovoril som pomedzi slzy.
.
.
.
...
.

Cvrlikanie vtačikov má opäť prebudilo z môjho polospánku , keďže som celu noc oči nezavrel moje oči stále mierili na vchodové dvere mojej izby .. strach mnou stále pulzoval každou bunkou môjho tela , toto týcho sa mi vôbec nepáčilo nepáčilo sa mi to čo sa v čeraj stalo, z povzdychom som vstal ukonal svoju ranu rutinu, po tom som sa vydal opatrené zo svojej izby pričom som sa oticol na chodbe ktorá bola prázdna.