Temné sily - Precitnutie || Sebastian Sallow || ✓

• 04 •

November 1891

Darwin sedela opretá o skalu, pri nej ležal Zeus a ona ho hladkala po hlave.
V mysli si prehrávala jej posledný rozhovor so Sebastianom, kedy ju nechal samú na chodbe a odišiel.

Od toho okamihu prešiel týždeň a on jej smerom ani len nepozrel. Tvrdohlavo ju ignoroval, sám chodil na hodiny, sám sedával v knižnici aj vo Veľkej sieni.

• • •

"Darwin."
"Daj mi pokoj!"
"Vypočuj si ma-"
"NECHAJ MA! Neurobil si dosť škody, Weasley?! Myslela som si, že si môj kamarát. Žiadala som ťa, aby si pred nikým nespomínal, že som v lete bola pri profesorke. A ty to povieš presne tej osobe, pred ktorou som to potrebovala utajiť?! Takto sa kamaráti nesprávajú-"
"PRETOŽE MA NEBAVÍ BYŤ LEN KAMARÁTOM!! Čo to nechápeš-?!"
"Pusť ma!"
"Darwin-"
"Pusti ma, Garreth." namierila na neho prútik. "Bol si jeden z prvých ľudí, s ktorými som sa skamarátila. Ak si mal pocit, že to môže byť niečo viac, mrzí ma to. Ale z mojej strany to vždy bolo len kamarátstvo-"
"Darwin-"
"Ľúbim Sebastiana. Ak to nedokážeš akceptovať, tak potom s tebou nemám viac o čom hovoriť. Pokazil si to, čo ma robilo šťastnou, Garreth. Daj mi teraz pokoj."
"Ale-"

• • •

Rozhovor s Garrethom sa udial v piatok poobede, kedy si ju on odchytil pred jej fakultou. Keď od neho odchádzala, z tajného vchodu do Slizolinovej komnaty vychádzal Sebastian, ktorý zachytil jej uplakaný pohľad.
Ale ani to ho nedonútilo povoliť svoju tvrdohlavosť a nechať ju rozprávať.

A tak sa stalo, že prespala v Núdzovej miestnosti, že celý deň trávila pri jej zvieratách, starala sa o ne, hrala sa s nimi a snažila sa nemyslieť na to, ako je Sebastianovi.

"Slečna Darwin." ozval sa piskľavý hlas z prechodu so miestnosti. "Vy ísť so mnou, slečna. Prosím."

Darwin vstala, oprašujúc sa od piesku nasledovala Deeka dnu.

"Čo sa deje, Deek?"
"Niekto sa snažiť dostať dnu, slečna. Miestnosť ho blokovať-"
"Kto?"
"Pán Sebastian." pousmial sa Deek. "Ja počuť ako vy v noci plakať. Povedať to pánu Sebastianovi a on vás chcieť vidieť, ale miestnosť-"
"Prečo si mu to hovoril, Deek?!" Darwin sa zamračila.
"Vy opakovať jeho meno. On Vám chýbať, slečna. Deek to vedieť. Vy tu byť celý deň zavretá. Jedla čo Deek doniesť sa Vy ani nedotknúť."
"Ale-"
"Vy porozprávať s pánom Sebastianom."

Hlasné puk dodalo Deekovmu odmiestneniu sa na dôraze a Darwin opatrne prešla ku hlavným dverám, ktoré prakticky nepoužívala. Otvorila ich, Sebastian sedel na zemi oproti dverám, opretý o gobelín s trollmi.

"Seb-?" hlas sa jej triasol.
"Deek mi vravel, že so mnou chceš hovoriť."
"Keď ti to povie Deek, tak ho počúvaš?!"
"Nie. Len som ti chcel povedať aby si na mňa nemíňala energiu." zamračil sa, do hlasu sa mu opäť vkrádal chlad. "Nechcem s tebou hovoriť. Povedal by som to tomu škriatkovi, ale odišiel skôr než som sa stihol nadýchnuť."

Vybral sa na odchod.

"Seb- Prosím-" Darwin strácala nádej. "Len ma- Len- Vypočuj si ma. Prosím. Nechaj ma vysvetliť ti to a potom si vyvoď záver."
"A prečo by som mal?!"
"Pretože ťa ľúbim. A ty mňa tiež. A to nepoprieš."

V jeho tvári sa mihla emócia, ktorá mu celý týždeň chýbala. Záblesk tej nehynúcej lásky, ktorú voči Darwin prechovával.