Temné sily - Precitnutie || Sebastian Sallow || ✓

• 09 •

Február 1892

Darwin, zameraná na svoju druhú úlohu, strávila týždne v knižnici, v zakázanom oddelení, kde sa snažila dopátrať k tomu, ako by sa dala obrovská hmota nekonečnej moci zmenšiť a uzavrieť.

Teraz, keď bol Sebastian relatívne v poriadku, pracoval na svojej zmene a kliatba z jeho tela postupne ustupovala, mala dostatok času na svoju životnú misiu - ochrániť zdroj mágie pred neželanými osobami.

"Profesorka Weasleyová na niečo prišla?"
"Pokiaľ dokážem zmenšiť mágiu tak, aby bola uskladniteľná, spriatelení goblini sú ochotní vytvoriť na to ochrannú nádobu."
"Takže pôjdeš dole?"
"Pozhováram sa so Strážcami. Možno o niečom vedia. Ohľadom teba reagovali dosť pozitívne. Vedomie, že sme prestali študovať temnú mágiu ich úprimne potešila."
"Darwin!" Garreth si sadol ku Darwin bez toho, aby si Sebastiana vôbec všimol.
"Weasley-?!" Sebastian už chcel mladého chrabromilčana vyhodiť, keď ho Darwin štuchla pod rebrá.
"Prišiel si na niečo, Gar?"
"Odvar Maxima ti dokáže zvýšiť moc na nejakú dobu. Na Rokforte sa jeho príprava nevyučuje, v knižnici o ňom ale majú celú knihu." posunul pred Darwin knihu a pergamen s poznámkami. "Príprava náročná nie je, jeho trvácnosť je však asi len päť minút."
"Vedel by si ho upraviť tak, aby vydržal dlhšie-?"
"Darwin, to by si vyžadovalo veľa pokusov a testov- Do kedy to potrebuješ vedieť?" niečo si rýchlo zapisoval ma pergamen.
"Keď na to prídeš, povedz mi. Ale čo najskôr by bolo fajn." usmiala sa na ryšavého spolužiaka a posunula ku nemu misku s ovocím. "Dáš si?"
"Nie." zbalil si veci, na tvári mal sústredený výraz. "Musím ísť za profesorom Sharpom."

Zmizol vo dverách z Veľkej Siene a Darwin sa len zasmiala.

"Ty a Weasley?" Sebastian na seba upútal pozornosť.
"Požiadala som ho o pomoc. Pokiaľ zistím ako ten zdroj zmenšiť, budem potrebovať niečo, čo mi zvýši silu. Tá moja teraz nie je dostačujúca. Už minulý rok, keď som porazila Ranroka a potrebovala som zdroj opraviť- Bolo to náročné. Ak by ma profesor Fig nepodporil, nezvládla by som to-" pri spomienke na profesora sa jej zacnelo. "On by vedel čo robiť. Vedel toho tak veľa. Naučil ma všetko čo stihol a aj tak to nie je dosť-"
"Hej. Hej!" Sebastian jej nadvihol sklonenú hlavu a zahľadel sa jej do očí. "Žiadne smutné myšlienky. Chýba ti, úplne tomu rozumiem. Ale nechcel by, aby si sa trápila-"
"Niekedy je to náročné, Seb. Niekedy mám pocit, že to nezvládnem. Je toho tak veľa-"

Sebastian si Darwin vtiahol do objatia, ignoroval ruch Veľkej Siene pri raňajkách.

"Je piatok. Čo tak si dať na víkend pauzu? Celé dni sa učíme, robíme zadania od profesorov, popritom študujeme knihy z knižnice a oveľa viac. Navrhujem dať si víkend bez kníh. Len my dvaja."
"Sebbie- Nemôžeme odísť z hradu. Nemáme prázdniny-"
"Kto hovorí o odchádzaní z hradu?" široko sa usmial. "Nechaj to na mňa. Strávime víkend na pobreží a z hradu neodídeme." do ruky si vzal tekvicový koláč a pobozkal Darwin na čelo. "Pred vyučovaním si potrebujem nájsť jednu knihu. Vidíme sa na Herbológii?"
"Sebbie ale-?" hľadela ako jeho habit mizne za dverami.

Na herbológiu však neprišiel.

Darwin nervózne hľadela na dvere skleníka, pri každom ich otvorení dúfala, že sa v nich objaví Sebastianova strapatá hlava a so širokým úsmevom okolo nej prejde k susednému stolu.

"Slečna Blackstormová, kde sa nachádza pán Sallow?"
"Ja- Vlastne neviem." priznala. "Pred vyučovaním chcel stihnúť ešte knižnicu. Možno len stratil prehľad o čase-" hľadela na profesorku Garlickovú, ktorá mala na perách, tak ako vždy, jemný úsmev.
"Choďte to preveriť. Do piatich minút nech ste obaja pri svojich stoloch."

Darwin utekala do knižnice, kde ju hneď pri vstupe zastavila madam Scribnerová.

"Kam tak letíte-?!"
"Nevideli ste Sebastiana? Vravel, že si potrebuje nájsť jednu knihu-"
"Sallow?! Dnes tu nebol-"
"A zakázané oddelenie?"
"Nevidela som- AK JE TAM, TAK MÁ DO KONCA ŠKOLSKÉHO ROKA-" madam Scribnerová sa ponáhľala do zakázaného oddelenia, z ktorého sa po minúte vrátila, ale sama. "Nie je ani tam, slečna Blackstormová."