Coffee and Cigarettes [SK]

27. Kapitola

Lev proti Jazvecovi

T A L I A

Talia sa neobzerala. Vlasy mala na všetky strany. Nos sa jej červenal od chladu, ktorý jej bozkával odhalené líca ako verný milenec. Počula za sebou Remusove hlasy. Jej bifľomorský šál vial vo vetre, proti ktorému išla. Počula ako Remus kričí nech ju počká. Lenže jej kroky smerovali priamo k červeno-žltému stanu, z ktorého sa ozýval Potterov krik.

Dramaticky rozhodila červenú látku, ktorá plnila úlohu dverí. Zhlboka sa nadýchla a podozrievavo si prezrela stan, ktorý prekypoval hráčmi.

„Lia," ozval sa za ňou udychčaný Remus. „Nemali by sme tu byť," zašepkal, no ona len pokrútila hlavou.

„Ty," ukázala na kapitána tímu. Prešla pár krokov a zaborila svoj ukazovák do jeho hrude.

„Čo tu robíte?" opýtal sa rázne a ona ho mierne odstrčila od seba.

„Len sme sa chceli niečo opýtať," povedal Remus miesto Talie. Podišiel ku nej a položil jej ruku na plece. Cítila ako ju mierne ťahá bližšie k sebe.

„Je to stan len pre hráčov, nemát..." dodal James.

„Kde je Lyssa?" skočila mu do reči.

„Mysleli sme, že bola s vami," pridal sa do diskusie Sirius.

„My sme zase mysleli, že už je tu," nadvihla obočie a ležérne potočila hlavou jeho smerom.

„Je to Lyssa" nadhodil James. „Vždy mešká, keď máme zápas." Nadvihol ramenami a prešiel ku svojej hromade vecí.

„Lia," naliehal Remus a ona sa konečne na neho pozrela.

„Nemám z toho dobrý pocit," mierne sklonila hlavu. Ako dieťa, ktoré sa hanbilo za svoje činy. Stisla pery do tenkej čiary a nechala nech ju Remus vyvedie von.

„Počkajte," ozval sa známy hlas a Lia sa pomaly otočila. „Pôjdem ju pohľadať," navrhol Sirius. Lia nadvihla obočie a mierne prikývla.

„NO TO HÁDAM NEMYSLÍŠ VÁŽNE?!" ozval sa James. Všetci, ktorí boli v stane otočili svoje hlavy ku kapitánovi tímu. „Za chvíľu hráme!" v jeho hlase bolo zúfalstvo. Rozhodil rukami a nechápavo pokrútil hlavou.

„Bude to rýchlo," povedal Sirius. Bol ako nedočkavé šteňa. James si vzdychol. Rukou si prešiel po vlasoch a mierne prikývol.

„Utekaj!" prikázal a Sirius vyštartoval ako na maratóne. James teraz venoval svoj pohľad Talii a Remusovi. Nadvihol obočie. „Vy tu ešte ste?" spýtal sa. „Šup, šup!" hnal ich zo stanu preč.

A L Y S S A

Prechádzala tichou chodbou (našťastie boli všetci vonku na tribúnach alebo v šatniach v malých stanoch), keď za sebou započula kroky. Znova pocítila to podivné šteklenie na krku, akoby mala niekoho priamo za pätami. Otočila sa na akéhosi chalana, ten však prešiel okolo nej bez toho, aby sa na ňu čo i len pozrel. Nadvihla obočie a pokrútila hlavou. Možno bola už len paranoidná, no naozaj si myslela, že ju tá osoba sleduje. Zhlboka sa nadýchla a stisla svoju metlu pevnejšie. Pred každým zápasom sa cítila, akoby jej niekto vzal všetok obsah žalúdka a ona mala problém nasať do pľúc vzduch. Potrebovala si pred zápasom vyčistiť hlavu, a tak sa rozhodla, že zájde do prázdnej učebne, kam tak rada chodievala, keď sa cítila na hovno.

Položila metlu na lavicu, keď si však chcela sadnúť a rozdýchať nervy, ktoré požierali jej vnútro, niekto otvoril dvere do učebne. Inštinktívne siahla po prútiku, ktorý si pri každom metlobalovom zápase, pre istotu schovala do prirobeného vrecka na jej drese a svižne sa otočila na narušiteľa. A na jej prekvapenie to bol...