BEAUTIFUL

2.KAPITOLA

Tanier sa mi v rukách zatriasol a padol späť na zem.Hlavu som zdvihla k postave v kúte neďaleko mňa a začala som pomaly cuvat k stene za mnou."Ako vidím prišla si sa pozrieť či som také monštrum ako všetci hovoria"hovoril chrapcavy hlas kým ja som len cuvala a zrýchlene dýchala.Vtom kúte som nevidela vážne nič ,iba čiernočierna tma.Nie počkať.Zbadala som to.Dve zelené oči svetiace a pozerajúce namna."Čo si myslíš?" spýtal sa ma ."Ako si môžem niečo myslieť ked ťa nevidím"povedala som do tmy.Počula som tiché uchechnutie a potom znova ten chrapcavy hlas."Nechceš ma vidieť"povedal mi a ja som len skulila do tmy aby som zbadala aspoň malí náznak ako vyzerá."Prečo si si tým taký istý?"spýtala som sa ho."Nikto ma nechce vidieť a dobrovoľne už vonkoncom nie"povedal mi s náznakom smútku v hlase. "Ja áno"odbila som ho svojou odpoveďou."Prečo?"spýtal sa skoro okamžite."Pretože všetci hovoria že si škaredy ,ale viem že každý je krásny"povedala som mu to čo som mala na srdci .Pravdu.Nič.Ano slovo .Jediné čo som počula boli kroky smerujúce ku mne.Zrakom som pozerala do kúta ale tam sa nič nehýbalo.Hlavu som otočila do prava a z pier mi unikol obrovský vreskot,ktorý som však zastavila rukou ktorou som si ich prikrila.Pozerala som do tváre ktorú zdobili dva zelené smaragdy a plné ružové pery.To však nebol dôvod k môjmu vreskotu.Ten dôvod sa tiahol po celej polovici jeho tváre.Hlboké rezné rany vďaka ktorým som mohla vidieť jeho lícne kosti.Možno si myslíte že sa rany hojili ale tieto vyzerali ako čerstvé.Tá najdlhšia sa ťahala od kútiku jeho pier až za ucho.Tie ostatné boli menšie ale veľmi hlboké.Jeho oči sledovali každý môj pohyb ale ja som sa teraz bála dýchať nie to sa ešte pohnúť."Tak ako vysvetlis toto?"spýtal sa ma septom.Nevedela som čo mu mám odpovedať bola som v šoku."Máš 10.minút aby si odišla inak tu ostaneš navždy"povedal mi a znova zmizol v tme.Nebolo mi treba dvakrát hovoriť.Behom niekoľkých sekúnd som stála vonku pred jeho domom a ťažko som dýchala.Zrakom som znova prešla po jeho oknách a zastavila som na tom pri ktorom stál on.Pozoroval ma tak ako ja jeho.Po chvíli znova zaliezol dnu.Dokážem mu že je krásny neviem síce ako ale dokážem to.
Sedela som v izbe na posteli a premýšľala som o Harrym Stylesovi.Musím uznať zaujal ma a veľmi.Je záhadný,zvláštny,tajomný a práve to ho robí krásnym.Ako mu to však dokázať.Zrakom som prechádzala po svojej izbe aby som našla inšpiráciu ale nič ma nenapadalo.Bola som už vážne zúfalá.Môj telefón zavybroval na stole a ja som ho nastvane vzala.Esemeska z facebooku na zajtra priniesť kresbu človeka .Aká veľkosť nebolo napísané.Mobil som vipla a zúrivo som padla na posteľ.Bože pomoc.Potom ako keby ma osvietilo .Hlavu som zdvihla a postavila som sa do izby.Začala som prehadzovať celú izbu hore nohami len aby som našla čisté papiere.Po chvíli sa mi to podarilo a ja som vytazne vzala do rúk ceruzku.Ak ho nemôžem vidieť takého aky bol aspoň si ho nakreslim.Nakreslim ho tak ako ho vidím ja .Bez jaziev.O dve hodiny sa predomnou ukázal dokonalý obraz s ešte dokonalejsim človekom na ňom.Harry Styles dokonalý .Tak ako vyzeral v mojej hlave.

(hore obrázok čo nakreslila) :-) chcem vám poďakovať že ste dali tomuto príbehu šancu veľmi pekne vám dakujem :-) angel