BEAUTIFUL

11.Kapitola

O dva týždne neskôr:
Krásny lesík hýril farbami,decká okolo mňa kričali a samozrejme pofukoval vetrik.Milujem jeseň.Jedinečné ročné obdobie.Ani teplo ani zima priste dokonalosť sama o sebe.Svoju obľúbenú knihu som zavrela (samozrejme som si označila stranu na ktorej som skončila) a spoločne s ostatnými deťmi som vyšla von zo školy.Nechávajúc za sebou šedu budovu školy vykročila som po ulici domov.Nerada som chodila po tejto ulici .Po prvé pre to lebo bola plná násilníkov,tak to teda vravela moja mama.Po druhé :bola taká tmavá že aj za bieleho dňa ste mali problém vidieť na viac ako meter od svojho vlastného nosa.A tretí a podľa mňa najdôležitejší býva tu Harry.Od toho dňa som ho nevidela.Nestretávame sa spolu .Nemáme dôvod.Nikdy sme ho nemali.Ja som 17 ročné decko čo nikdy nepoznalo lásku.On 18 ročný chlapec ktorý bol ziazveny na celý život. Sme ako kráska a zviera.Až na to že on je krásny a ja nie.Toľká to irónia.Zastala som pár metrov od jeho domu.Povzbudzujúc sa že Harry nebude doma (omyl on je stále doma)som sa vybrala popri ňom.Presne v jeho strede som zastavila a zdvihla som zrak na dom.Prvé čo som si všimla bol obrovský grafit na dverách.Stálo tam ziazvena tvár a potom ešte pár malých kresbiciek okolo toho.Zrak som vrátila späť na okná.Ako vždy zatiahnuté a zachovávajúce tajomstvo svojho majiteľa.Keď už sme pri ňom kde je?Zrak som otočila na najbližšie okno.Dych sa mi zasekol v krku,oči sa mi rozšírili a krv začala naberať na teplote.Stál tam a pozeral priamo namna.Zelené oči skenovali každý milimeter môjho tela .Nikdy však nevyšiel z tieňa.Bol skrytý.Hlavu som sklonila k zemi a rýchlo som prebehla cez ulicu rovno k môjmu domu.

TONIGHT:
Kráčala som po ulici ignorujúc silnú bolesť na mojom pravom líci.Neplakala som.Iba som pociťovala prázdnotu.Viem že naša rodina je ako vystrihnutá z obrázkov dokonalosti ale aj mi máme niekedy skrat.Tým skratom je otec.Každý deň som prespavala vv pivnici lebo sa mama bála že by mi ublížil.Dnes to však nestihla.Po licach sa mi spustili slzy a z pier sa mi začali drat vzlyky .Ja som to nechcela.Sadla som si do parku a hlavu som si pritiskla ku kolenám.Vznikajúc so slzami v očiach som zavrela oči.

HARRY:
Krásny večer ako stvorený na prechádzku.Vlastne na to bol stvorený každý keďže cez deň von nechodím.Ako keby som mohol.Zabocil som cez etnickú uličku a potom som vkročil do parku.Do nosa mi udrela vôňa popadanych listov spoločne s dažďom.Kráčal som ignorujúc silnú chuť rozbehnúť sa a kopnúť do stromu predomnou.Toto miesto mi pripomína staré časy.
Fkashback:
Počul som hlasne zapiskanie a otočil som sa k Niallovi.Pískal na nejaké dievča oblečené v úzkych čiernych minisatach.Pokrútil som nad ním hlavou a potiahol som si z mentolovej tyčinky v mojej ruke.Bol môj priateľ,najlepší priateľ.
Z vacku mojich jeansov som vytiahol krabicku cigariet a hneď som si jednu vybral.Zapálil som si tento zabijak pľúc a konečne som do seba nasal nikotín.Nebojím sa rakoviny pľúc.Aj tak umriem takže je to úplne jedno.Zo zabijakom pľúc v ruke som zmizol do tmy.Po chvíli som sa rozhodol prejsť k jazierku.Veľmi pekné a romantické miesto.Otacal som sa okolo seba až som zbadal svoju lavičku.Bola obsadená.Povzdychol som si ale aj tak som kráčal k nej.Po malej chvíli som si všimol že je to dievča.Bolo mi povedome veľmi povedome.Potichu som sa k nej zozadu blížil."Elizabeth?"spýtal som sa jej ale ona neodpovedala."Elizabeth?" spýtal som sa znova a ruku som položil na jej chrbát.Nič,neodpovedala.Hlasno som si povzdychol a vzal som ju do náručia.Jej hlava klesla k mojej hrudi a ruky ovisli pozdĺž tela.Keby nás oboch takto niekto videl povedal by že som ju uniesol alebo ukradol.Netvor ukradol dievča.Vyšiel som s ňou von z parku a zastal som v strede ulice.Odniesť ju domov?Nepripadá v úvahu.Veď by ma jej rodičia zabili keby že ma zbadajú.Znova som si flustrovane povzdychol a vyrazil som domov s dievčaťom v náručí.

Pohľad tretej osoby:
Skaredy chlapec vyšiel z parku s dievčaťom v náručí.Svetlo mesiaca im osvetľovalo cestu ktorou sa chlapec vydal.Chlapec k sebe tyskol premrznute dievča ktoré sa chulilo v jeho náručí.Keby aspoň na chvíľočku zastal a pozrel na ňu videl by jej malý úsmev.Chvíľu rozmýšľal kam dievča odnesie.Nakoniec sa rozhodol pre svoj dom.Naposledy si pritisol dievča k hrudi a spoločne zmizli do tmy.

Anjel uvezneny v ľudskom svete,
ktorý je v plnom rozkvete.
Bojí sa lásky,bojí sa snou
Bojí sa prežiť ich práve s ňou.
Bojí sa že by znova zranil
a potom ju bez milosti stratil.
Bojí sa povedať mám ťa rád,
bojí sa že by ju stratil zas.

Ahojte :-) tak táto časť bola písaná pri mori v 38 stupňoch tak sa nečudujte že je taká divna :-) dakujem vám všetkým že ste sa poviedky ešte nevzdali zatiaľ :-) angel.