Zbytočne som sa nepýtala a len ďalej som ho nasledovala. Pomaličky sme prešli cez cestu. Vliekla som sa len za ním škodu bez duše. Zdalo sa mi to strašne dlho.
Keď si už pravdepodobne myslel, že sme dostatočne ďaleko opýtal sa ma: "Ideme niekam kde ti to vysvetlím, dobre?", iba som mu prikývla keďže som už nevládala odpovedať. To čo som videla má dostalo.
Kráčali sme teda ďalej mlčky vedľa seba až mi to bolo trošku trápne už, lebo raz za čas sa naše pohľady stretli a zakaždým sme sa na seba usmiali až som sa takmer červenala. Mal nádherný úsmev, taký jemný na jeho dokonale opálenej tvári s ešte krajšími modrými očami a trošku dlhšími hnedými vlasmi, ktoré mu v jemnom vánku šľahali po tvári. To ticho vo mne vzbudzovalo pokušenie objať ho aj keď som sa bála aby som tým náhodou neoklamala Martina. Daniel však vo mne prebúdzal niečo, čo som si za žiadnych okolností nevedela vysvetlit a to ma ešte viac desilo. Nevedela som čo si o tomto mám myslieť. Našťastie som pokušenie ovládla a túžila som sa namiesto toho dozvedieť všetko čo mi mal vysvetliť až som pokušenie objať ho zahodila úplne za hlavu. Ani som si neuvedomila ako dlho ideme keď sme už stáli pred nejakým pohostinstvom. Konečne pomyslela som si.
Vstúpili sme dnu. Daniel mi položil ruku jemne na chrbát až som sa zachvela. Vybral nám stôl pri okne, trochu vzdialený od dverí, ale za to pekne studené miesto v tomto teple čo som si cenila. Odtiahol stoličku a ukázal mi aby som si sadla a posunul ma k stolu ako gentleman. Neodolala som sa až som sa začervenala a on si to zjavne všimol lebo sa na mňa usmial a zahľadel sa na mňa. Po chvíli k nám prišla čašníčka a opýtala sa nás čo si dáme.
"Poprosím si kofolu", otočila sa ku mne, "tiež si dám kofolu, ďakujem".
"Tak nám ešte dajte pizzu šunkovú s tatárskou", poprosil Daniel.
Nahodila som na neho pohľad "Nám? Ja som nechcela pizzu".
"Nevadí majú skvelú pizzu tak aspoň skúsiš", žmurkol na mňa. Čašníčka odišla a ja som bola konečne pripravená si vypočuť ako my to všetko vysvetlí.
"Neviem ani ako začať. Ja som jednoducho s tými troma chalanmi z ihriska kamarát už dosť dlho.", čašníčka nám medzi tým doniesla kofolu so slamkami a tak sme si odpili. "Prisahám ti, že s tou bitkou na tvojho priateľa nemám nič spoločné a ani neviem prečo si ma uhryzla, chcel som ti to len vysvetliť aj keď by si mi v tej chvíli asi moc neverila", pri slove 'uhryzla' mi až zabehlo.
Takže ďakujem všetkým čo to čítajú. Dlho som tu nebola a tak som po tej dobe napísala trošku dlhšiu kapitolu tak dúfam, že sa bude aspoň trošku páčiť. Viem trochu opakujem slová, ale to by som zas nebola jááááá :-D. Bola by som strašne rada ak by ste mi napísali do komentárov ako píšem, či to není nudné alebo čo by som mohla zlepšiť... Ešte raz ďakujem za tých vyše 200 pozretí, netušila som že to niekto aj číta :-) ;-).
s pozdravom vaša Deny ♥
YOU ARE READING
Nečakaný zvrat
Random,,Všetko, čo platilo ako spravodlivé, krásne a pravdivé, sa zrútilo do priepasti hanby a smiešnosti". Sofia žije obyčajný život tínedžera...teda až kým sa jej pod nos nepripletie Martin. Chlapec, ktorý jej bol vždy ako brat a dokázala mu veriť či zd...
