Dominik

Kapitola 8 - Večera a iné prekvapenia

Hello! :-) Je nedeľa (síce pol 11, ale stále to stíhame! :D ) a to znamená nová časť DOMINIKA. Tešíte sa? My sa tešíme z vašich komentárov, ktoré nám vždy urobia deň :3

Minule Báš počúvala hudbu pri písaní a započúvala sa do Avicci-ho, ktorého určite poznáte. Potom  mi poslala jednu jeho pesničku a my sme sa zhodli, že toto je pieseň ako stvorená pre túto story. Snáď budete súhlasiť, hlavne ide o ten text.

Užite si časť, tento krát bez Dominika, ale aj také musia byť. (Spoilerujem!!! Ja viem. už som ticho.)

Pekný štart týždňa, B&S

  „Čo to sakra?" prekvapene sa strhne zo spánku, keď jej telo zahalí chlad. Otvorí námahou zlepené oči a zbadá nad sebou stáť samotného diabla. 

 „Máš ísť do obchodu." 

 „Ja spím ak nevidíš. Choď ty." Odvrkne Emily nahnevane sestre a už sa naťahuje po svojej ukradnutej perine v jej rukách. Tá na nej však upevní stisk a venuje Emily škaredý pohľad, vytvoriac tak dokonalý prototyp vražedného pohľadu. 

 „Nespíš, si hore. Teda ideš nakupovať." Povie vrtiac zadkom. Stále zvierajúc Emilyinu perinu, odíde z izby. 

 „Romana?!" zavolá Emily frustrovane, no bez odozvy.Porazene sa natiahne na posteľ a prudko vydýchne. Hmatá mobil, ktorý je na nočnom stolíku a keď privedie obrazovku k životu, zisťuje, že spala len biedne štyri hodiny. Cíti sa, akoby miesto práce preflámovala celý večer. Nohy ju bolia ako už dávno nie ale úprimne sa ani nečuduje. 

Po tom, ako Lukáša odviedla ochranka, sa rozbehla poriadna zábava. Alkohol tiekol prúdom a teda jednostaj pendlovala medzi barom a zákazníkmi. Keď sa konečne rozhodli, že je na čase presunúť sa či už domov, alebo niekam inam, Emily šli oči krížom únavou. Kým však dali celý bar do ako tak prijateľného stavu, ešte ju čakala uzávierka. Musela všetko prepočítavať aspoň päťkrát, kým sa dopracovala k správnej sume. Domov sa dostala až o nekresťanskej siedmej ráno. Dokonca si ani nepamätá, kedy sa prezliekla do pyžama, taká únava ňou zmietala. A teraz ju ani nenechajú vyspať sa? 

 „Hlúpy život, ale vážne..." zamrmle si popod nos, keď sa horko ťažko posadí. Ponaťahuje si kosti v tele až jej blažene praskajú, až potom spustí nahé chodidlá na studenú zem.Krokom storočnej korytnačky podíde k šatníku a vytiahne čierne legínsy a obyčajné červené tričko s dlhým rukávom. Keď o pár minút neskôr, plne oblečená vchádza do kuchyne, mama na ňu prekvapene vzhliadne. 

„Emmy, myslela som si že spíš." Emily zastane uprostred sadania si na stoličku a venuje mame pohľad s prižmúrenými očami. 

 „Nemám ísť do obchodu?" 

 „Čo? Pýtala som Romanku..." 

 „Och tá mala mrcha!" naštve sa Emily. Mala to tušiť! Veď predsa včera večer mame písala SMS - ku, že sa jej práca pretiahne až na skorú rannú hodinu! Tá by ju nechala spať ale tá malá bosorka... 

 „Emily Miháliková, pozor na ústa!" Nahnevá sa aj mama. 

 „Prepáč.. tak ja jej idem povedať aby šla nakúpiť..." rezignuje Emily a v hlave si už predstavuje ten blažený pocit, keď sa vráti do ešte snáď teplej postele. Mala čo robiť, aby nad tou predstavou surovo nezastonala. 

 „Ale čoby. Keď si už tu, ak tam skočíš ty. Romanka mi pomôže tu." 

 „Bože mami a nepočká to?" Ešte to ani len nedopovie a už na ňu mama hádže nahnevaný pohľad. „Veď hej hej, už idem." Zamrmle si popod nos a natiahne sa za zoznamom a peniazmi. Očami preletí ten siahodlhý zoznam. „Tu je vecí, akoby k nám šiel jesť prezident..."