Od skorého rána bol Sam Winchester na ceste. Telefonát, ktorý ho zobudil, sa mu neustále zavrtával do hlavy. Mrzuto sa zobudil na zvonenie svojho súkromného mobilu a uvidel neznáme číslo. Aj v rozospaní sa zadivil kto to asi môže byť. To číslo nemalo veľa ľudí a všetkých mal uložených. Po krátkom zaváhaní hovor prijal.
Ten rozhovor mu vyrazil dych. Prvé slovo, ktoré volajúci použil, poznal jedine a iba jeho brat.
Poughkeepsie
Chvíľu mu trvalo spracovať, čo práve počul a čo to znamená. Ešte mu to úplne nedochádzalo, no vedel, že musí konať rýchlo. Zistil si adresu a už vstával, rukou podvedome hľadajúc kľúče od auta, keď prišla posledná otázka.
,,Sam Winchester." Odpovedal a hovor zrušil. Mal pred sebou približne 5 hodín v aute kedy si bude môcť presne premyslieť čo sa asi deje a ako je do toho jeho brat zapletený. Jedno však bolo isté. Aj keď to mohla byť obyčajná pasca, vzbĺkol v ňom plamienok nádeje. Nádeje, že jeho brat Dean, nie je zatratený.
Castiel nemohol uveriť tomu čo sa stalo a tomu čo sa ešte chystá stať. Celé mu to prišlo neskutočné. Démoni, Dean, denník, list a všetko. Spadol naňho pocit umrtvenia a automatického konania. Prepol na autopilota a zbalil si cestovnú tašku. Ani nevedel ako. Nakoniec si od vyčerpania ľahol a a zavrel oči. Keď sa prebudil zistil, že spal asi necelé tri hodiny a chýba ešte hodina kým dorazí istý Sam Winchester a žalúdok sa mu zovrel nervozitou. Naplo ho. Nervy mal v kýbli a nebyť denníka a listu, čo boli hmatateľné dôkazy, že všetko toto je skutočné asi by si myslel, že to celé bol iba sen. Alebo, že je blázon. Castiel nevedel prečo, no stále mal problém uveriť, že všetko sa naozaj deje, a že o necelú hodinu nechá na kuchynskom stole list na rozlúčku, nastúpi do auta k cudzincovi a Boh vie čo sa stane ďalej. Jediné, čo ho poháňalo vpred bola túžba udržať svoju rodinu v bezpečí aj keby to znamenalo, že ich nejaký čas neuvidí. Plus bol tu ten očividný fakt, že on hlupák stratil hlavu pre démona. V živote by si nepomyslel, že jeho prvá láska bude takáto, ale v mysli sa mu ozývali slová z jeho obľúbeného filmu Spoločnosť mŕtvych básnikov.
Carpe Diem. Užívaj dňa. Heslo renesancie.
Zhlboka sa nadýchol, obliekol si svoj trench coat a s taškou v ruke sa vybral k predným dverám. Cestou sa zastavil v pri izbe každého svojho súrodenca a poslednýkrát sa na nich pozrel a aj keď ho nevideli zamával im na rozlúčku. Bolo skoré ráno a všetci ešte tvrdo spali. Jediný Gabriel sa prehadzoval v spánku. Cas sa pozrel na svojho brata so zlatavými vlasmi a smutno sa pousmial. Potom sa vybral ďalej a v kuchyni so slzami v očiach zanechal list, v ktorom nejasne objasňuje dôvod svojho odchodu. Položil si tašku k dverám a vybral z nej denník. Vybral sa ešte do obývačky a odhrnul ich starý koberec. Farbou tam nasprejoval ochranný symbol z denníka a všetko upratal tak ako to bolo pred tým. Bude sa mu ľahšie odchádzať s vedomím, že tu okrem záhadného Deanovho známeho bude ochranné znamenie.
Na príjazdovej ceste zavrnel motor prichádzajúceho auto a Cas vedel, že je to jeho odvoz. Zhlboka sa nadýchol, zdvihol tašku zo zeme a otvoril dvere neistý tým čo príde. Jemne ich za sebou zavrel mysliac na svojich súrodencov vnútri a pozrel sa na muža, ktorý vystúpil z auta. Cas na sebe cítil jeho skúmajúci pohľad a zdržania jeho tela bolo vidieť, že je v pozore, pripravený na všetko. Cas sa odhodlal k nesmelému gestu a zakýval mu. Vysoký muž iba kývol na pozdrav a s prižmúrenými očami mu pokynul nech ide k nemu. S narastajúcou nervozitou k nemu pomaly podišiel a čakal čo bude. Nenapadlo ho však, že naňho chrstne vodu. Zarazene zastal a neveriaco zažmurkal.
,,Teda démon nie si. Dobre. Teraz krv." Povedal viac-menej pre seba Sam. Schmatol Casa, ktorý bol ešte v šoku, za ruku a nožom ho porezal. Cas vykríkol a ruku mu vytrhol.
,,Hrabe ti?!" Vykríkol.
,,Prepáč len som sa potreboval uistiť, že si človek." Odvetil mu Sam a zastrčil si dlhé vlasy za ucho.
,,Tak poď. Nastúp si a cestou sa porozprávame." Povedal a nastúpil do auta nečakajúc na odpoveď. Castiel naňho pozeral cez šoférovo okienko a to bola asi tá chvíľa kedy si povedal ,,Jebať na to!" obišiel auto a nastúpil si. Na dom sa už vôbec nepozrel. Vedel, že ak áno tak by si to rozmyslel.
Nevidel ako za záclonou stojí Gabriel a zmätene pozerá na svojho brata ako odchádza preč.
Obďaleč schovaný v tieni stromov muž vytiahol mobil z vrecka bundy a začal telefonovať.
,,Hej, brat môj. Stojím práve pred domom Novakovcov. Všetko prebieha tak ako má."
,,Je s ním?"
,,Áno. Ten tvoj chlapec nastúpil do k Samovi. Tvoj brat vyzeral byť trochu zamračený, no dal by som krk na to, že ho ochráni za každú cenu." Benny počul uchechtnutie na druhej strane telefónu.
,,To znie ako môj Sammy. Dohliadneš na nich Benny?"
,,Aj tak nemám nič lepšie na robote. A Deane?"
,,Áno?"
,,Ak existuje možnosť zbaviť sa toho prekliateho znamenia na tvojom predlaktí a byť opäť človekom tak po tej možnosti skoč a zakusni sa do nej. A ak to neurobíš nakopem ti prdel. Jasné?"
,,Jasné. Ďakujem Benny. Drž sa." Hovor sa ukončil.
,,Čo ja by som za takú možnosť dal." Povedal si pre seba upír a zapozeral sa do domu Novakovcov. V obývačke sa rozsvietilo a všimol si dievča s hnedými vlasmi. Mierne sa pousmial.
Medzitým Dean kráčal ulicami Budapešte. Dával si pozor aby ho čo najmenej ľudí videlo. Crowleyho démoni mu dýchali na krk a musel toto stretnutie udržať od Crowleyho uší. Nesmel sa o ňom vôbec dozedieť. Záviselo od toho veľa vecí. Najmä Castielov život. Castiel. V posledných dňoch len pomyslenie na jeho meno mu znelo ako modlitba. On bol jeho spása. Zázrak, v ktorý skoro neveril, a ktorý si vôbec nezaslúžil. Dostal novú nádej a nemienil sa jej vzdať.
,,Ty musíš byť Dean Winchester?" Vysoký, zjazvený muž vyšiel z tieňa.
,,A ty Lucian, predpokladám. Nositeľ smrti."
,,Presne tak. My dvaja si máme toho veľa čo porozprávať."
