Castielovo nebo
Castiel sa veselo smial na Deanovom vtipe a pohodlne sa oprel dozadu o jeho hruď. Sedeli spolu na kapote Deanovej Impali a pozerali na hviezdy. Cas sedel medzi Deanovými nohami a užíval si pocit Deanových rúk, ktoré ho objímali okolo pása. Dean ich znovu zaviezol na pole a na kilometre okolo nich nebolo nič iné, než len príroda. Boli tam sami a Castiela až bolela tvár od toho ako dlho sa usmieval. Dean mu pri uchu šepkal o súhvezdiach, na ktoré sa pozerali a jeho teplý dych Castiela šteglil na krku.
Natočil hlavu dozadu a takmer okamžite mu na perách pristála pusa. Asi nikdy sa nenabaží Deanových pier a ani toho čo v ňom vzbudzujú. Jemné a plné sa lenivo otierali o tie Castielove a vychutnávali si každý kúsok. Vymieňali si jemné a malé bozky a Castielovo srdiečko plesalo šťastím. A láskou.
Bol to perfektný večer, a keď sa Dean odtiahol jeho zelené oči zaiskrili a jeho úsmev bol rovnako oslňujúci.
,,Milujem ťa."
,,Aj ja teba Dean. Z celého srdca," a znova ho pobozkal.
A bozkával ho už navždy.
