Nekonečný príbeh

III.

,,Mama, Natsu zase podpálil záves!"

,,Kto povedal že som ho podpálil, podpálilo ho slnko!"

,,Slnko v noci?"

,,Nehádaj sa zase so mnou o tom!"

Ako každý deň, či cez deň alebo v noci sa Natsu a Kagura hádali. Boli to deti so schopnosťami, ktoré si potrebovali precvičovať. Na výcvik, aký mali dospelí boli ešte príliš malý. Preto si našli vlastný výcvikový klub. Samozrejme kde inde ako v paláci, izbe alebo na chodbách paláca. 

,,Chlapci, maminka je unavená, chodte spať obaja!" Prísne zvolal Munto.

,,Ale tati, s Natsum sa to nedá vydržať skoro podpálil Allenovi vlasy!"

,,Povedal som, obaja chodte hneď do postele, rozumeli ste Kagura, Natsu!"

,,Áno tati." Obaja si zamrmlali pod nos a vrátili sa do postele.

,,Nemusel si byť na nich taký prísny, bola to len nehoda. Neboj sa naučia sa ovládať svoju silu len to chce čas. Okrem toho keď bude Aria trochu väčšia tá ich už usmerní."

,,Na dnes už toho máš dosť musíš si trochu pospať. Pôjdem ešte skontrolovať chlapcov." 

Munto nevie byť prísnym otcom. Možno je to tým, že v detstve o svojich oboch rodičov prišiel. Svoje zlé spomienky uchováva stále vo svojom srdci, ale keď je s Yumemi a chlapcami, tak tá bolesť sa úplne vytratí.

Keď prechádzal po chodbe k detskej izbe mysľou sa mu preháňali Yumeminine slová. Na konci chodby sa zastavil pred dverami a nežne na ne zaklopal a vošiel dnu.

,,Tati ešte sa na nás hneváš?" povedal Natsu neisto a z očí sa mu vynorili slzy, ,,nechceli sme byť bremená."

,,Nie, nehnevám, a ako ťa napadlo že ste bremená hmm?"

,,Čítali sme to v jednej knihe, že tý čo stále otravujú sú bremená," vyhŕkol Kagura priamo na Munta.

Zaskočený sa Munto díval na oboch a nevedel čo má na to povedať.

,,Dobre ma obaja počúvajte, pre nás s maminkou ste tie najdôležitejšie bremená." na oboch detských tvárach sa líčka začervenali a udivene pozerali na Munta, ,,nech vám ktokoľvek povie, že ste bremená alebo niečo iné, majte na pamäti, že doma máte svoju rodinu, ktorá si to o vás nemyslí a má vás rada takých, aký ste."

Po Muntovom prejave obaja zaspali a potichu sa mohol vrátiť k Yumemi. Nasledujúce ráno bolo obrovské ticho. Ako každý deň si Munto privstal a sledoval obzor, či sa neobjaví nepriateľská loď. Dnes sa mu to zdalo podozrivé, že ani jeden nepriateľ ani žiadny výbuch za celé ráno. Čím dlhšie čakali, tým viac boli nervózni. Vo veľkej sieni sa začala debata že ako budú postupovať ďalej. Na debatu prišla Yumemi aby sa porozprávala s Muntom.

,,Munto, čo sa deje?"

,, Yumemi, prečo si sem prišla, máš odpočívať!" 

,,Munto som len tehotná a nie chromá!" zarazene sa pozrela na Munta, ,,o čo sa jedná?"

,,Dnes sme nezaznamenali ani jeden útok a bojím sa čo chystajú."

,,Nemusíš sa ničoho báť," usmievajúc sa povedala, ,,toto všetko sa deje kvôli Arii, pretože hviezda má najväčšiu moc na svete a dokáže zničiť všetko zlo za jednu noc."

Po tejto skvelej správe sa kráľovstvo radovalo a mohlo pokračovať v každodenných prácach. Vojaci a služobníctvo pomáhali zraneným a celá kráľovská rodina si mohla naplno užívať spoločné chvílky.