XXXIV.

162 10 3
                                    

Obzrela sa na temný les a vtedy počula v diaľke plač. Arata sa obzrel za Ariou, ktorá sa rozbehla do temného lesa. Neváhal a rozbehol sa za ňou. Bežali dosť rýchlo a za chvíľu boli na mieste odkiaľ plač počuli. Zhrozene zostali stáť, keď uvideli obrovského démona ako ohrozuje tri malé deti. Arata neváhal a postavil sa medzi démona a deti. ,,Vezmi ich do zámku! Ja sa o neho postarám!" Povedal a vrhol sa na démona. Aria pribehla k deťom a odviedla ich do zámku.

Arata sa premenil na pravú podobu a bez milosti strhol démona k zemi. Keď sa démon postavil a uvidel s kým si začal, celý sa spotil a skoro zabudol dýchať. Potom sa však spamätal a opäť zaútočil na Aratu. Vtedy k nemu pribehli čierny vlci a ostatný démoni, ktorý náhodou prechádzali okolo. Tí obkľúčili démona a čakali na Aratove rozkazy. Arata sa zákerne usmial a priamo pred očami démona zmizol. V tom démon pocítil obrovskú bolesť na svojom hrudníku a pomaly sa obzrel za seba. ,,Skončil si!" Ozval sa za ním hrubý hlas. Démon už len videl Aratove červené oči a na dôsledky zranenia sa zrútil k zemi.

,,Haha! Ak si myslíte vaše veličenstvo, že som bol sám....tak sa mýlite!" chrapľavým hlasom povedal a vykašľal krv.

,,Čo si to povedal!" rozzúreným hlasom sa ozval vodca smečky Hádes.

,,Pokojne, Hádes!" povedal Arata. ,,Čo si my chcel povedať?!" naštvaným výrazom sa pozrel na démona.

,,Mali by ste si dávať pozor na hračky, výsosť!" so zákerným úsmevom sa pozrel priamo do jeho očí.

Aratovi došlo, že narážal na Ariu a deti. Ponechal démona ostatným a rýchlo bežal do zámku. Tam to priam vrelo. Do zámku vtrhli démoni a obkľúčili Ariu s deťmi. Aria vytvorila okolo detí ochranné vákuum a postavila sa priamo pred démona. Démoni sa na ňu vrhli a jeden z nich ju so svojimi pazúrmi zasiahol a odhodil do kamennej steny. Pri náraze vykašľala krv a bezvládne zostala ležať na zemi. Démon sa k nej priblížil, zdvihol ruku a bol pripravený ju opäť zasiahnuť. Vtom Aria prudko otvorila oči a ich jas démonov úplne ochromil. 

Démon pred Ariou sa ocitol na zemi s mečom zapichnutým v srdci. Deti sa na ňu prekvapene pozerali a v očiach mali strach a slzy. Aria bez problémov zdolávala ďalších démonov, keď vtom ju jeden prekvapil a zo zadu ju skopol. Aria preletela cez celú sieň a zastavila sa tesne pred deťmi. S poslednými silami sa postavila pred ne a roztiahla ruky na ich ochranu.

,,Prosím, nerob to!" ozval sa chlapec s bielymi vlasmi.

,,To je v poriadku. Nemusíte sa báť...." s jemným úsmevom sa pozrela na deti.

,,Ale...." 

,,Všetko bude v poriadku, sľubujem!" dopovedala, otočila sa k deťom, natiahla k nim ruku a premiestnila ich do bezpečia.

Otočila sa späť k démonom, ktorý sa po nej rozbehli. Chcela sa postaviť, ale mala poranené nohy a nezostalo jej nič iné, len sa prizerať, ako sa k nej približujú. Démon sa zahnal po Arii a uvidel už len drtivý náraz jeho päste a oblak prachu. Keď prach opadol, démon zostal nechápavo stáť a obzerať sa po sieni. 

Aria cítila príjemné a známe teplo. Pomaly otvorila oči a zrazu sa ocitla v Aratovej náruči. Arata sa na ňu milo usmial a pristál s ňou pred trónom. Démon nehodlal tam stáť celý deň, a tak sa rozbehol priamo k Aratovi. Ten sa na neho vražedne pozrel a natiahol pred seba ruku a tou druhou pevne schytil Ariu a pritlačil si ju na hruď.

 Ten sa na neho vražedne pozrel a natiahol pred seba ruku a tou druhou pevne schytil Ariu a pritlačil si ju na hruď

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

 Démon sa odrazu nevedel pohnúť a pozrel sa priamo do Aratových očí. Ten ho prebodával vražedným pohľadom a na jeho tvári sa objavil zákerný úsmev. Démon sa začal celý triasť a potom praskol ako bublina. Ostatný démoni sa zľakli a snažili sa dostať preč zo siene, keď v tom ich zastavili stráže na čele so Sebastianom.

Arata si vydýchol a uvoľnil zovretie. Keď Aria stála na nohách, odrazu sa jej podlomili kolená. Našťastie ju stihol Arata zachytiť a vzal si ju do náruče. Potom sa k nej naklonil a jeho pery sa dotkli tých jej. Po pár minútach k nim pristúpil Sebastian a za ním stáli vystrašené deti. Aria už zvládala bolesť nôh lepšie a tak pomaly pristúpila k deťom.

Kľakla si pred malé blonďavé dievčatko a s priateľským úsmevom sa jej prihovorila: ,,Si v poriadku?" dievčatko len jemne prikývlo a začervenalo sa. Aria sa pozrela na chlapca s bielymi vlasmi a prihovorila sa mu: ,,Ja som Aria...."

,,Ja som Akito..." povedal chlapec s bielymi vlasmi, ,,toto je naša malá sestrička, Noel a toto je náš braček, Nagisa..." ukázal na blonďavé dievčatko a na ryšavého chlapca.

,,Ako ste sa sem dostali?" zvedavo sa ich opýtala Aria.

,,Je to zložité. Utiekli sme z miesta, kde ľudia predávajú a kupujú deti a nútia ich pracovať...." s plačom vysvetľoval Akito. 

Aria schytila Akita a objala ho. Akito sa v jej zovretí uvoľnil a pocítil príjemné teplo. Aria natiahla ruku a privinula si k sebe aj Noel a Nagisu. Všetci traja sa v jej náručí rozplakali. Nečakane k nim pristúpil aj Arata a všetkých štyroch obtiahol svojimi obrovskými rukami a privinul si ich k sebe. ,,Už nikdy nebudete sami, pretože ja a Aria sa o vás postaráme a ochránime!" tichým hlasom im povedal.

O pár minút už boli na ceste do paláca na večeru. Cestou sa všetci držali v blízkosti Arati a Arie. Odrazu sa Noel zastavila a zúfalo sa pozrela na Ariu. ,,Čo sa stalo Noel?" prekvapene sa na ňu pozrela Aria.

,,Môžem....ťa volať....mama?!" začervenane povedala.

,,Samozrejme, že môžeš. Všetci traja..." s úsmevom a červeňou na tvári pristúpila k Noel a objala ju.

,,A ja môžem byť otec?" s úsmevom si prikľako k Noel a Arii.

,,Hai!!" radostne vykríkla Noel a hodila sa mu okolo krku.

Všetci traja boli nesmierne radi, že konečne našli mamu a otca. V paláci ich už netrpezlivo očakávali. Keď sa otvorili dvere, neverili vlastným očiam. Uvideli tri malé deti, ako sa pridŕžajú Arati a Arie. Všetci k nim zvedavo dobehli a vtedy sa dozvedeli, že Akito, Noel a Nagisa sú ich nevlastné deti. Oslavovalo sa až do rána.

Aria odviedla deti do svojej izby, kde ich umyla a prezliekla do čistých šiat. Potom si všetci štyria ľahli do postele a Aria im rozprávala celý svoj život. Nakoniec im zaspievala uspávanku a všetkých troch pobozkala na čelo. Keď otvorila dvere, prekvapene sa pozrela na Aratu, ktorý tam stál a milo sa usmieval. Chytil Ariu za ruku a odišiel s ňou do hosťovskej izby. Sadol si na posteľ a Ariu si položil na kolená. Odhrnul jej vlasy z krku a začal ho jemne bozkávať. Pri tom ju začal nežne vyzliekať. Otočil si ju tvárou k sebe a vtisol jej vášnivý bozk. Aria sa pri tom celá uvoľnila a vôbec sa nebránila. Arata ju zvalil na posteľ a začal s rukou prechádzať po celom jej tele. Začal ju vášnivo bozkávať a ich telá sa spojili.

,,Milujem ťa, Aria!"

,,Ja teba tiež, Arata!"

Tak dúfam, že sa páčila. Ospravedlňujem sa za chyby. Tak, čo si myslíte o tejto časti? Toto je predposledná časť tohoto príbehu. Veľmi sa ospravedlňujem tým, čo sa tešili na ďalšie, ale už na začiatku som plánovala tento príbeh ukončiť v tridsiatej alebo tridsiatej piatej časti. Vopred ďakujem za hviezdičky a komenty. 

Nekonečný príbehWhere stories live. Discover now