Short BTS Stories [SK]

JiHope

Celý deň som cítil ako ma Jimin sleduje. Neviem v čo dúfal alebo o čo sa snažil ale nebolo ani sekundy aby som nevedel, že sa tam niekde za mnou skrýva. A teraz, na sklonku dňa som sa konečne rozhodol ho konfrontovať o jeho nenápadnosti.
"Už by toho stačilo, nie?" s úsmevom som sa otočil aby som zazrel prekvapeného Jimina.
"H-hyung?" zo šoku skočil dozadu. "Ako dlho-?"
"Celý čas." zasmial som sa a podišiel k nemu.
Roztrasene odo mňa odstúpil a pozrel do zeme. Na jeho lícach sa objavila červeň.
"Stalo sa niečo?"
"N-nie." rozohnal sa rukami pred sebou. Takto frustrovane vyzerá roztomilo.
"Mne môžeš povedať všetko, Jimin." jemne som mu položil ruku na plece. "Sme predsa priatelia."
"To je ten problém." zamrmlal.
"Jimin?"
"Hoseok ja-" nasucho prehltol. "Ja nechcem aby sme boli len priatelia."
"Najlepší priatelia?" Nie. Toto sa nemôže diať.
"Nie, H-"
"Superduperbest priatelia?" skoro som skríkol. Nie. Všetko len toto nie.
"Hoseok, ja ťa milujem." pozrel mi priamo do očí a ja som na chvíľu stratil slová. Jeho pohľad sa mi vryl priamo do duše.
"Jimin ja-" snažil som sa z tejto situácie nájsť akékoľvek východisko.
"Nie, nehovor nič." pocítil som ako sa jeho ruky dostali k mojim. "Nechaj ma... Aspoň chvíľu ma nechaj žiť v blude."
Jeho teplé pery sa ocitli na mojich. Nikdy nezabudnem ako mäkké boli.
Napokon som sa odtrhol.
"Jimin, prepáč ale ja-"
"Chápem, si na ženy." otočil sa mi chrbtom. "Prepáč."
Prepáč, ale ja ťa nedokážem urobiť šťastným. Náš vzťah by nemal budúcnosť. Všetky tie médiá naookolo. Ostatný z BTS. A čo by na to preboha povedali tvoji rodičia, ak by si im domov doviedol niekoho ako ja?
Ale tieto slová zostali už navždy nedopovedané. Niekedy len láska nestačí.