Čo je to láska? To je otázka, ktorá mi behá po rozume už dlhší čas. Je to cit. Cit najkrajší.
To mi odpovie väčšina. Ale nezabudnú spomenúť, že láska je komplikovaná. Prečo je najkrajší cit, tak komplikovaný? Ako zistím, že som stretla svoju lásku? A ešte mám mnoho ďalších otázok na slovo láska. Veľa otázok a málo správnych odpovedí, ak sa vôbec nejaké nájdu. Hovoria, že ste ako dve polovice jedného tela. Ale ja si to neviem predstaviť. Naozaj sa mi má rozbúchať srdce, keď ho vidím? Majú sa mi podlamovať kolená? Zružovejú mi líca? Nenápadne si ho obzerám a usmejem sa? Keď niečo povie mám byt ticho, alebo niečo povedať? Aj keď to bude niečo trápne? A čo si o mne pomyslí? Mám sa obliekať vyzývavo? Mám sa pretvarovať, aby som bola takou, akú ma chce mat? Na túto otázku viem aj odpoveď. Mám byt sama sebou. Ja nie som cvičená opica. Sme ľudia, máme dar rozmýšľať samy. No nie často ho používame. Prečo? Prečo je to tak? To je najčastejšia a najťažšia otázka:" prečo?". Niekedy vieš odpoveď, často nie a len tipuješ. Možno o tom to je. Riskovať.
Dajme tomu, že v jeho prítomnosti sa mi rozbúcha srdce, usmejem sa, myslím naňho každú sekundu a premýšlam, čo urobiť, aby si ma konečne všimol. Je to už láska? Zaľúbila som sa už doňho? A keď chodí s inou, stále dúfam, že raz budeme spolu. Je to naozajstná láska? Alebo som ním len posadnutá, lebo je nedostupný? Kde je hranica medzi láskou a posadnutosťou? Mne sa teraz zdá, akoby ani neexistovala. No niekedy vidíme tú hranicu, ale nechceme si to priznať. Vo všetkých mojich myšlienkach sme spolu. Tisíce rôznych príbehov, ako byt spolu, ktoré raz budeme rozprávať naším vnúčatám.
Každá láska, každý pár ma svoj príbeh. Niekedy stačí jediný pohľad, niekedy roky aby boli dvaja spolu. Mám ho nechať a hľadať si niekoho iného? Pri kom sa mi opäť rozbúcha srdce, motýliky v bruchu a tak ďalej. No nejako je to ťažké, opustiť ho. Aj keď už je zadaný. Je to ťažké, si čo i len pomyslieť na niekoho iného. Som ním až taká posadnutá, alebo som sa zaľúbila? Kto mi odpovie? Kto ma pochopí? Zmierim sa s tím, nechám ho. Nech je s ňou šťastný. A po toľkých rokoch už konečne viem čo, znamená to heart break. Budem raz opäť šťastná? Budem sa môcť úprimne smiať? Zatiaľ len od srdca plačem po nociach v posteli, kde ma nik nemôže začuť.
A čo je teda láska? Zistila som, že zatiaľ neviem, pretože svoju lásku som ešte nenašla. Možno už áno, ale tu nechám nech je šťastná s inou. A dúfam, že niekto si ma nájde. Alebo ja jeho. Veď hovorí sa že Láska sa objaví keď to najmenej čakáš.
Autor
Túto úvahu som napísala ešte v roku 2011, avšak aj dnes dochádzam k rovnakému názoru. Akurát nie som zaľúbena, momentálne.
Ak máte nápady, na ktoré by som mala napísať úvahu tak ich napíšte do komentu :)
A ako vnímate lásku vy?
