5.

914 40 16
                                    

Ďakujem moc za to,že vás tolko číta túto story :)) a prepáčte,že časti sú dosť krátke,ale doma mám len tablet,takže aj taká krátka časť mi dosť dlho trvá...

Ale budem sa snažiť dávať vám ovela dlhšie časti,aj keď možno nebudú až tak často :)

A ešte raz vám moc ďakujem aj za hlasy a komentáre,ktoré ma vždy potešia :) :* a chcem vás poprosiť,aby ste mi lajkli stránku:D https://www.facebook.com/pages/Never-let-you-go-Justin-Drew-Bieber/378342455569504 a ešte tu máte moj fb :D https://www.facebook.com/nika.kralinova?ref=tn_tnmn.. tak ak chcete pridajte si ma :)

+ som sa rozhodla že budem zdielať príbehy :D takže tu sú dva http://www.wattpad.com/20644578-what-are-you-afraid-of-you?d=ud#.UfQFPdIvmvx a http://www.wattpad.com/21806668-bloody-life-1#.UfQFftIvmvw

ak chcete aby som zdielala aj váš príbeh napíšte koment ;) ... no a teraz tá časť :D

Odtiahli ma od nej preč a dali jej injekcie.Nevedel som čo mám robiť.Strašne som sa o ňu bál,pretože nechcem aby sa jej niečo stalo.Zobrali ju na ruky a niesli ju preč.

"počkajte! idem s vami!" potiahol som Boba (doktor) za rukáv a on sa na mňa nenávistne pozrel.

"Nedotýkaj sa ma" povedal a kráčal dalej.No ja som bol neodbitný.

"Idem s vami!" povedal som a zatínal som päste.Začínal som byť totálne vytočený z toho,že je to debil,ktorý nechápe,že idem s ním! Otočil sa a zakričal na Kate,ktorá bežala ku nám aj s nejakými liekmi.Dala ich Bobovy do vrecka a ťahala ma odtial preč.Mala dosť pevné zovretie na to,že je taká útla žena.Otvorila pracovňu a doslova ma hodila do kresla.

"Teraz poriadne počúvaj čo ti poviem, pretože to viackrát nezopakujem! ." opierala sa o stôl a snažila sa upokojiť.Nadvihol som obočie a čakal som čo zo seba vypotí.

"Jasmine necháš napokoji! rozumieš? odteraz sa k nej ani nepriblížiš ! nemám potuchy ako si sa dostal z izby,ale garantujem ti, že sa to už nestane ! ...'' chcela ďalej hovoriť,ale prerušil som ju.

''budem si robiť čo chcem! som Justin Bieber a nikto mi nebude vravieť čo mám robiť! a už vôbec nie taká chudera ako vy!" prišla ku mne a strelila mi facku.Aj keď to trochu bolelo,ale stálo to za to! ...

''Sklapni! '' zhúkla po mne a vrátila sa ku stolu.Dlaňou som si šúchal líce a sám seba som sa snažil ukludniť,aby som nevybuchol.

''Tu je každému jedno kto si." povedala po chvíli a pozrela sa na mňa a zaškerila sa. ''Mohol by sj byť aj pápež,no tu sa správame ku každému dvoma spôsobmi.Zatial sa k tebe všetci správame ako v rukavičkách,no ak neposlúchneš mihnutím oka sa všetko zmení a budeš lutovať,že si sa vôbec narodil.'' postavil som sa a tento raz som podišiel k nej ja.Obzrel som si ju od hlavy až po päty a pozrel som sa jej do očí.

''Myslíte že sa vás bojím? '' zahrizol som si do pery,zasmial som sa a pokrútil som hlavou '' v žiadnom prípade...Neviem čo skrívate,ale ja to zistím! a zistím si všetko čo chcem aj o Jasmine! aj keď tu budem prežívať peklo,nevzdám sa,kým nezistím pravdu čo sa tu deje!'' šepol som jej do tváre.Nedal som sa zastrašiť,teda aspoň som to nedal najavo.Musím priznať,že mám obavy čo sa bude diať ďalej...

''Fajn. Sám si si to vybral.'' tento raz šepla ona a bola pri mne až tak blízko,že som cítil jej dych na tvári. ''vráť sa taz do izby!'' povedala a niečo mi pichla do ruky .Usmiala sa a sadla si za stôl,Otočil som sa a odišiel som.

Musím zistiť čo s ňou robia! ... Po pár krokoch,ako som vyšiel z pracovne sa mi strašne začala krútiť hlava.Musel som sa pridržiavať steny,aby som nespadol.Cesta do izby trvala pár minút,no mne v tejto chvíli pripadala ako večnosť.Vošiel som konečne do izby a zatvoril som dvere. Lahol som si do postele a v momente som zaspal.

Ďalší deň

''Ahoj mami.'' usmial som sa a objal som ju.Potreboval som cítiť,že niekomu na mne záleží,že nie som sám a stojí pri mne.

''Ach Justin...Slúbil si mi,že sa tých sračiek už nedotkneš! no oklamal si ma.'' šepla a videl som jej v tvári,že je sklamaná.

''Nechápem o čom to hovoríš.'' povedal som a obaja sme si sadli.

''Kate mi všetko povedala." už len,keď vyslovila to meno som nemal dobré tušenie.Čo jej do pekla natárala?

''čo ti povedala?" nadýchla sa a pokračovala.

''Že si mal niekde schované drogy a zobral si si ich.Poobede si od Kate ukradol klúče a v noci sisa dostal z izby von.Robil si somariny a dokonca si chcel napadnúť Jasmine.Naháňal si ju a ona v šoku odpadla.No našťastie prišli doktory a museli pichnúť injekciu.''

''Neuveritelné! ..fajn priznávam,že som si dal jednu tabletku,ale neublížil by som nikomu! a hlavnenie Jasmine! ... a klúče som tiež neukradol.V noci som sa zobudil a dvereboli odomknuté.Potom sa tam zrazu zjavila Jasmine ...Nikdy by som jej neublížil.Povedala mi že potrebuje pomoc,že nie je blázon.Potom sa rozutekala a odpadla.Prišla Kate a odtiahla ma do pracovne,kde sa mi vyhrážala.'' hovoril som pravdu no moja vlastná matka mi neverila.Krútila hlavou a rozplakala sa.

''Mami prosim neplač.Hovorí ti pravdu! musíš mi veriť!.' posledné slovo som šepol.Pozrela sa na mňa a usmiala sa a pohladila ma po líci.

''Verím ti.'' snažila sa to povedať čo najpresvedčivejšie,ale vedel som že klame.Teraz som sa cítil sklamaný.Sklamaný sám sebou,že som sa sem dostal.Že som začal brať to skurvené svinstvo,kôli ktorému som v totálnych sračkách.

''ďakujem.'' šepol som jej do vlasov a hral som jej hru.Myslí si,že ju nepoznám tak dobre a neviem kedy klame?

Rozlúčili sme sa a vrátil som sa do izby.Od rána somnou nikto neprehovoril.Teda,viem,že ani predtým nikto somnou nehovoril,ale teraz to bolo iné.A k tomu ešte tie ich pohlady...

Ale ja sa nevzdám! Zistím si prečo tak ochraňujú Jasmine.Teda ak ju vôbec ochraňujú.

Išiel som do hracej miestnosti a uvidel som Jasmine.

''Nech ťa to ani nenapadne.'' povedal Bob,ktorý sedel na stoličke,pri dverách.Pozrel som sa na neho a uvidel som ako sa vyškiera.Debil sprostý! daroval som mu môj nenávistný ba až vražedný pohlad a sadol som si na moje zvyčajné miesto.

zase som sa na ňu pozeral a zaskočilo ma,že aj ona sa na mňa pozerala.Mala kamenný výraz tváre a strapsté vlasy.Pozrel som sa jej na ústa a niečo šepla.Pomoc! šepla pomoc! ... Bob si asi všimol našu očnú konverzáciu a podišiel ku nej.Chytil ju za ruku a viedol ju preč.Vzdychol som si... Čo mám robiť? potrebujem aby ma niekto osvietil! ...

A potom ma to trklo.Dostal som nápad a dúfam,že vynde.

Snažil som sa zistiť Jasminine priezvysko.Doktorovmsa bjdem zbytočne pýtať.Nepovedia mi to ani keby som sa im vyhrážal smrťou.Musel som to zistiť od mojich spolupacientov.Nomto nebude lahké.Budem sa musieť s nimi najprv zblížiť a skamarátiť.

''ahoj'' povedal som s úsmevom skupinke dievčat,ktoré mali od 6-15 rokov.Najpr sa na mňa pozreli vystrašene,no potom sa usmiali.

''máme čajový večierok.Pridáš sa.'' usmial som sa na malé dievčatko.

''Isteže.Som Justin a vy? ako sa voláte.?'' všetky sa mi predstavili a nenápadne som sa pozrel na Boba.Musel som sa zaškeriť nad jeho facom.

''Justin?'' zdvyhol som zrak na Nikol.

''Áno honey?'' po slove honey sa. usmiala a začervenala sa.Bola chutnučká.Bola z nich úplne najmenšia a najmladšia.

''Videla som ako sa Jasmine na teba pozerala.Už dlho sa na nikoho nepozrela.Predtým bola šťasná.'' úsmev z tváre jej sklesol a vtedy som si ju zobral do náručia.

''Takže nebola vždy takáto?'' pokývala hlavou .Niečo sa muselo stať! Pohladkal som ju po líci a ďalej som sa venoval čajovému večierku.

Tákže máte konečne časť! poprosím 10 hlasov a dám ďalšiu ;) :D plus komentíky :D :D

BurningWhere stories live. Discover now