Mrchy vedia!

24. Prvá "hodina"

Rosiin pohľad:

Dneska pred školou za mnou prišiel matikár, že ma má Nathan doučovať matematiku. Vypleštila som naňho oči ako na zázrak a snažila sa vstrebať to, čo mi povedal. Ja a Nathan, u jedného z nás, za učebnicou matematiky. No zbohom, to si zo mňa snáď niekto robí prdel. Chalan, ktorému som neochotne a nasilu zlomila srdce, bude musieť so mnou trpieť svoj voľný čas.

Práve začala matematika a ja len tak sedím v lavici a hľadím do blba. Nechápem, prečo ma má doučovať on. To mu nemôžu spraviť. Učiteľ má niečo na práci a tak nám dal voľno, ale zavolal si Nathana ku stolu a ten nevyzerá nadšene. Zrejme o tom tiež nevedel a teraz mu to oznamujú. Myslím, že najradšej by si v tomto momente zbalil veci a odišiel, ale nečudujem sa mu, za všetko môžem ja.

Ách Nathan, kebyže môžem, najradšej by som sa ti hodila okolo krku, ale žiaľ, život a láska je sviňa. Keby som mohla zmeniť minulosť, dávno to spravím a nedovolím Taylerovi zlomiť ti srdce. Doteraz ľutujem to, že sme na ten maškarný ples išli. On ma donútil to spraviť. Povedal, že ak to neurobím, vlastnoručne sa postará o skazenie tvojho života. Záležalo mi na tebe a aj záleží a preto som to spravila. Chcela som ťa zachrániť, ale ako vidím, je to možno ešte horšie ako keby som ho neposlúchla.

Zazvonilo na prestávku a ja som neochotne bez nálady vstala z lavice, zobrala si veci a vybrala sa k dverám. Ani neviem, čo mám ďalšiu hodinu, zrejme zase nejakú pipkovinu. Vychádzala som z dverí, keď som za sebou započula zakašlanie. Otočila som sa a všimla som si Nathana opierajúceho sa o zárubňu dverí.

"Dnes o 15:00 u mňa." povedal a v očiach mal nenávisť a znechutenie. Len som bez slova prikývla a pozerala na jeho vzďaľujúcu sa postavu. Musím uznať, má nádherný zadok. Niekedy mám normálne pocit, že má lepšiu riť ako ja a to poctivo drepujem a chodím do posilky. Zahnala som myšlienku na jeho pozadie a vybrala sa ku skrinkám pozrieť sa, čo ma čaká a zobrať si učebnice na ten predmet.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pomaly sa blížil čas môjho doučovania a vo mne sa hromadil stres. Fajn, toto asi nedám. Mám hodinu na upokojenie a oblečenie a všetko ostatné. Výhoda je, že Nath býva celkom blízko a tak mám viac času na to ostatné. Práve teraz chodím po izbe ako sprostá a neviem, čo presne mám robiť, kde mám začať a ako sa nemám zosypať. Po dnešku budem potrebovať buď psychiatra alebo odmenu za statočnosť.

Rozhodla som sa pustiť do prehrabávania skrine aby som aspoň na chvíľu zabudla. Po dobrej pol hodine som vybrala čierne legíny, keďže sa vonku ochladilo, biely top do polovice brucha s polovičným rukávom. Svoje pomaly znovu blond vlasy (mala som ich modré), som si vyčesala do vysokého copu a odpratala som sa do kúpeľne. Na make-up som doslova kašľala. Nemala som vôbec náladu sa nejak extra maľovať a tak som si dala len špirálu a na pery balzam, aby sa mi nevysušovali. Ostávala mi menej ako polhoďka a tak som zbehla schody, zakričala na rodičov, že už odchádzam a na nohy si nazula tenisky. Keďže nejdem s babami a ani na rande, tak mi na vzhľade nejak extra nezáleží.

Išla som pomaly ako slimák so slúchadlami v ušiach. Keď som sa nevedno ako ocitla pred domom Blackmoonovcov, v bruchu som pocítila kŕče a mala som chuť sa na päte otočiť a utiecť domov. Lenže ešte predtým, než som to stihla spraviť, mi dvere otvorila zrejme Nathanova mama, milo sa na mňa usmiala a dvere otvorila dokorán. Netuším, ako sa tu zjavila, keďže ja som ani neklopala a dokonca ani nezvonila.