Čo sa stalo s Tomom?

9. Tomova rodina

              

Poslúchnem ju a utekám nájsť učiteľov. Nájdem ich pred Veľkou sieňou.

„Hornbyová niečo našla... niečo strašné. Poslala ma za vami," poviem.

„Čo našla?"

„Neviem, nechcela mi povedať," odpoviem a utekám na záchody. Profesori ledva stačia.

„Slečna Hornbyová?" Profesori vojdú na záchod. Ja za nimi. Hornbyová sa opiera o stenu, je bledá, plače a trasie sa. Profesori zmeravejú uprostred pohybu.

Nie, to nemôže byť pravda. Nemôže.

Na zemi leží telo. Okolo hlavy dlhé hnedé vlasy v dvoch vrkočoch. A neďaleko okuliare s okrúhlymi sklíčkami, rozšliapnuté. Zalapám po dychu.

Je to Myrtla Warrenová.

„Choďte za madam Fryovou, nech vám dá niečo na upokojenie a nech sem pošle učiteľov," povie Dumbledore, kým Dippet, neschopný slova, sa oprie o stenu.

„Olive, poď," poviem a potiahnem ju. Odvediem ju do nemocničného krídla.

„Madam Fryová?"

„Áno?" na môj krik pribehne malá pani v bielom odeve. Ani sa nepýta, čo sa deje, len pričaruje čašu s upokojujúcim odvarom pre Olive Hornbyovú. Až potom si všimne, že otrasená som aj ja, tak mi pričaruje ďalšiu čašu.

„Zostanete tu cez noc," oznámi nám madam Fryová. Privolávacím zaklínadlom privolám pyžamo pre seba i Olive. Madam Fryová nám ukáže šatňu, kde sa prezlečieme. Potom ideme do postelí. Zo školy počujeme hlasy študentov, dupot nôh a všeličo iné. Až neskoro večer sa všetko utíši. Teraz pre zmenu počujem Olivine vzlyky.

„Ja za to môžem," vzlykne.

„Nie, nemôžeš," ozvem sa.

„Ja som jej vždy robila zle," odsekne Olive, „samozrejme, že za to môžem."

„Ja som ju nešla hľadať hneď ako zmizla. Mohla som ju zachrániť..." poviem.

„Alebo si mohla umrieť aj ty a cítila by som sa ešte horšie," odsekne Olive. Vtedy príde Fryová a nanúti nám nejaký elixír. Hneď, ako ho vypijeme, zaspíme.

Ráno sa zobudím dosť skoro na to, aby som prešla do Bystrohlavskej veže a prezliekla sa do školského oblečenia. Oblečiem si dlhé čierne nohavice a blúzku. Keď si na to dám ešte čierny plášť a špicatý klobúk, vyzerám ako čarodejnica z muklovských rozprávok. Obujem si čierne topánky a neučešem si krátke vlasy. Vezmem si tašku, dám do nej knihy, pergamen, brko a atrament, skontrolujem, či mám prútik a potichu idem do Veľkej siene.

Bystrohlavský stôl je plný študentov.

„Slečna Wrigtová, nemali ste byť v nemocničnom krídle?" spýta sa ma vedúca mojej fakulty, profesorka Michelle Buttonová.

„Nie, pani profesorka," odpoviem. Vtedy prídu do Veľkej siene Dumbledore a Dippet. Dippet vyzerá unavene a napriek tomu, čo sa stalo, pomerne spokojne, kým Dumbledore je veľmi nahnevaný.

„Armando, hovorím vám, že Rubeus Hagrid Tajomnú komnatu neotvoril! Veď ani nie je v Slizoline. A potomok Salazara Slizolina by nemohol byť v Chrabromile!" kričí Dumbledore na Dippeta.

„Dumbledore, dobre viete, že Triediaci klobúk vyberá žiakov do fakúlt podľa toho, kam sa hodia, nie podľa toho, či sú potomkovia Godrica Chrabromila, Helgy Bifľomorovej, Roweny Bystrohlavovej alebo Salazara Slizolina!" nahnevá sa Dippet.

„To bol Hagrid?" idem za nimi.

„Áno, bol," potvrdí Dippet, kým Dumbledore to zapiera.

„Ale ako ste mohli dokázať, že to bol Hagrid?" spýtam sa podozrievavo. Hagrida by som nepodozrievala, je iba tretiak a navyše z Chrabromilu.

„Tom Riddle ho našiel ukrývať mláďa acromantule," odpovie Dippet.

„Ale po jede acromantule sú predsa stopy!" namieta Dumbledore.

„A o netvorovi je predsa známe, že sa v Komnate skrýval niekoľko storočí. Ako môže byť acromantula mláďa tak dlho?" spýtam sa.

„Slečna Wrightová, Hagrid je hlavný podozrivý. Podľa mňa to urobil on, ale váš názor akceptujem. Nebudem sa podľa neho riadiť. Ako by som vyzeral pred ministerstvom, keby som ho nevyhodil?" zúri Dippet.

„Armando, ale kým nie je isté, že Tajomnú komnatu otvoril Hagrid, nemôžete robiť nič!"

„Dumbledore, mlčte! Ja tu rozhodujem! Tom Riddle predsa pátral, kto to je a Tom Riddle je veľmi múdry študent, neviem prečo by ho obviňoval, ak by si nebol stopercentne istý. Dumbledore, Hagrida som vyhodil a s tým vy nič nenarobíte! Ja som tu riaditeľ, ak nechcete odísť, budete ma poslúchať!" kričí Dippet a od jedu pľuje sliny okolo seba. Rýchlo si sadnem ku stolu.

„Kimberly, myslíš si, že to bol Rubeus Hagrid?" spýta sa Olivia.

„Nie," odseknem. Dva roky sa so mnou nebavila a teraz sa ku mne správa ako k najlepšej kamoške?

„Ja si to tiež nemyslím," odpovie Olivia.

„Nikto si nemyslí, že to bol Hagrid," zamračí sa siedmak, ktorý sedí vedľa Olivie.

„Dippet hej," odpoviem zachmúrene.

„Dippet je blbec," mávne rukou.

„Áno, ale len on má moc vyhodiť ho. Ak si on myslí, že to bol on, tak má...smolu."

Vo Veľkej sieni je už väčšina školy. Žiaci pri ostatných stoloch sú tiež veľmi tichí. Dokonca aj pri slizolinskom stole. Zamračím sa. Slizolinčania by mali byť radi, nie? Veď oni neznášajú žiakov z muklovských rodín, ako bola Myrtla Warrenová. Jediný, kto žiari spokojnosťou, je Tom Riddle. Prižmúrim oči. Môže byť spokojný, že mu Dippet zhltol jeho lož? Nie, nezmysel. Klamal už veľakrát, nikdy nebol z toho taký spokojný. A to ani keď mu hrozilo vyhodenie zo školy. Alebo je spokojný s tým, že umrela Myrtla?

Vyskočím. Prevrhnem čašu s tekvicovým džúsom, ale nevšímam si to. Rozbehnem sa do knižnice. Akože sa volá druhým menom? Marvolo, to je ono. Hovoriel (chvastal sa) že po starom otcovi. Jeho mama vraj bola čarodejnica, jeho otec mukel. Prehrabávam sa v záznamoch o čistokrvných čarodejníkoch.

Marvolo Gaunt- trestaný za napadnutie ministerských čarodejníkov (trest- 6 mesiacov v Azkabane)

Morfin Gaunt- trestaný za napadnutie mukla Toma Riddla a ministerských čarodejníkov (3 roky) a za vraždu muklov Toma Riddla staršieho, jeho manželky a syna (doživotie)

Merope Gauntová

To je ono! Jeho matka určite bola tá Merope a starý otec Marvolo!

Hľadám knihu o čarodejníckych rodinách s rodokmeňmi. Keď ju nájdem, je už dávno po večeri. Ale nevadí. Listujem v nej.

Gauntovci- bla bla bla, potomkovia Salazara Slizolina.

To je ono. Tom Riddle je potomok Salazara Slizolina. Určite vie, kde je Tajomná komnata. A má k nej kľúč. Často sa v sirotinci vystatoval, že on má niečo po mame. Nikdy som nevidela čo, ale mohla to byť informácia o Tajomnej komnate.

„Choďte spať, knižnica sa zatvára," povie knihovníčka.

„Dobre," poviem a uložím knihu na policu. Vyjdem z knižnice a prejdem do Bystrohlavskej veže.

Za všetko môže Tom Riddle. On môže sa tých skamenených študentov. On môže za Myrtlinu smrť. A Olivine výčitky svedomia.

Zaspím v kresle. Zobudím sa nadránom, som stále oblečená v čiernom oblečení. Vkradnem sa do izby a prezlečiem si oblečenie za to, v ktorom trénujem metlobal. Sú to svetlomodré nohavice a biele tričko. Obujem si tenisky, vymením si knihy v taške (ja som včera nebola na vyučovaní!) a trochu si uhladím vlasy. Aby som nevyzerala, že som sa len teraz zobudila.

Vybehnem z Bystrohlavskej klubovne a idem do Veľkej siene. Pri veľkom mramorovom schodisku stretnem... hádajte koho!