HERMIONA
Čo ak budem na zápase úplne nemožná? Čo ak to pokašlem?
O polhodinu začína zápas a ja sedím vo Veľkej sieni na raňajkách, jesť mi však vôbec nechutí.
,,No tak, musíš niečo zjesť! Budeš skvelá, viem to. Každý z nás bol pred svojím prvým zápasom nervózny, ale keď sme sa snažili, tak to dopadlo dobre.“ utešoval ma Ron.
,,A čo ak sa mýliš?“
,,No tak, zlato vzchop sa. Čo si nepamätáš aká si bola na tréningoch úžasná?“
,,Áno, ale to boli tréningy a vieš akí sú slizolinčania. Niekto do mňa sotí a som na zemi.“
,,Zvládneš to.“ ubezpečila ma Bella.
,,Ako to môžete vedieť?!“
,,Proste to vieme.“ povedal Ron a pobozkal ma ako keby bolo všetko jasné.
,,Hermiona, čo je s tebou. Hádam si len neveríš?“ spýtala sa Ginny, ktorá práve prišla.
,,Je čas, poďme.“ povedal Harry.
,,No zbohom, držte mi palce. Ron, poď.“
V šatni sme sa prezliekli do metlobalových habitov. Medzi hráčmi bolo cítiť napätie.
,,Dobre, snažte sa najviac ako môžete. Zvládneme to, poďme.“ povzbudil nás kapitán.
Vyšli sme na ihrisko za veľkého jasotu a potlesku. Kapitáni si podali ruky a ja som si prezerala slizolinský tím. Vtom sa mi stretol pohľad s Justinom, ktorý vyzeral rovnako prekvapený ako ja. Bol odrážačom za slizolin.
Madam Hoochová skríkla: ,,Na tri! Raz... Dva... Tri!“ Zapískala píšťalka a všetci vyleteli do vzduchu.
Harry začal krúžiť okolo štadióna a hľadal ohnivú strelu. Keby ju našiel, čo najskôr a zápas by sa rýchlo skončil nemusela by som tu dlho trpieť.
Ginny mi prihrala prehadzovačku, lebo ju obklúčili slizolinčania.
,,Prehadzovačku má Hermiona. Stanley zo slizolinu sa rúti za ňou. No tak, Hermiona to dáš!“ komentovala Luna.
Rútila som sa dopredu najrýchlejšie ako som vedela. No, už som za sebou videla Stanleyho. Ak ma dostihne prehadzovačku mi zoberie, musím trafiť obruč, ale som ešte príliš ďaleko. Skúsim to! Zahnala som sa s loptou do prava, ale hodila som ju doľava. Slizolinský strážca sa vrhol doprava a prehadzovačka preletela cez obruč.
Podo mnou bolo počuť obrovský jasot chrabromilčanov, bystrohlavčanov i bifľomorčanov a hukot slizolinčanov.
,,GÓL! Hermiona Grangerová dala gól! Chrabromil vedie 10:00!“ komentovala Luna s radosťou v hlase.
Ginny dala ďalšie dva góly. Potom dal slizolinčan Parker gól a Stephanie za chrabromil, takže to bolo 40:10 pre nás.
Hľadala som Ginny, keby náhodou potrebovala pomoc, keď sa zrazu predo mnou zjavil Justin.
Preletel okolo nás Stanley a kričal: ,,Odpáľ do nej tú dorážačku! Teraz nie je čas hrať sa na gentlemana!“ Justin sa usmial, pálkou odpálil dorážačku na druhú stranu ihriska a odišiel.
Vtom sa po štadióne ozval Lunin zvonivý hlas. ,,Harry Potter chytil ohnivú strelu! Chrabrom vyhráva! Slizolin prehral 10:190!“ Jej posledné slová zanikli v obrovskom potlesku.
Potom ako sme sa prezliekli z metlobalových habitov sme prišli do klubovne, v ktorej na nás už čakali natešení chrabromilčania. A môže začať oslava!
Všetci nás objímali, potľapkávali a volali nám na slávu. Ron ma objal okolo pása a pošepol mi: ,,Nehovoril som ti, že budeš skvelá?“ a začal ma bozkávať.
O chvíľu nás od seba odtrhol Neville. ,,Na toto máte čas neskôr!“ a odviedol Rona preč.
Sadla som si do kresla a zatvorila oči. Zjavil sa mi obraz ako sa na mňa Justin usmial. Má taký nádherný úsmev! Ooch!
Po chvíli ma začala z toho hluku bolieť hlava. Nenápadne som sa teda odkradla ku východu z klubovne.
Keď som už stála na chodbe vydýchla som si.
Prechádzala som sa po prázdnych chodbách s rozsvieteným prútikom, keď vtom som pred sebou niečo začula.
JUSTIN
Prehrali sme, no čo už. Stanley povedal ostatným sklesnutým hráčom nášho tímu, že keby som hodil dorážačku do Hermiony mohli sme vyhrať. A tak mi začali všetci hovoriť, že kvôli mne sme nevyhrali. Jasné, nemajú sa má koho vyhovoriť! Nemohol som ich už dlhšie počúvať, a tak som sa išiel prejsť.
Kráčal som po prázdnych chodbách so zhasnutým prútikom v ruke. Vtom som pred sebou uvidel svetlo z prútika. Myslel som si, že je to nejaký učiteľ. Keď som bol však bližšie spoznal som študenta, ktorý kráčal oproti mne. Svetlo z prútika osvetľovalo Hermioninu tvár.
,,Hermiona, nemáš oslavovať?“
,,Justin, to si ty.“ vydýchla si.
„Pre Merlina, ako som sa zľakla! Z oslavy som odišla, lebo ma rozbolela hlava. A čo tu robíš ty?“
,,Všetci mi hovoria, že kvôli mne slizolin prehral. Ale ja si to nemyslím, keby sme aj mali o pár bodov viac, Potter chytil strelu, takže by sme aj tak prehrali. No oni zvaľujú vinu na mňa.“
,,Mrzí ma to, nemusel si na mňa brať ohľad.“
,,To ťa nemusí, lebo ani mňa nemrzí, že som to spravil. Veď mojou úlohou je odrážať dorážačku preč z nášho územia, nie hádzať ju do protihráčov.“
HERMIONA
Kráčali sme spolu po chodbách, keď mi Justin povedal: ,,Nevedel som, že si v družstve. Myslel som, že nemáš rada metly.“
,,Vieš, bola som sa pozrieť na konkurz. Harry nemol nájsť tretieho triafača a tak chcel aby som to skúsila. Nakoniec som zistila, že mi to celkom ide. No na poslednom tréningu som spadla z metly, a preto som ležala v nemocničnom krídle.“
,,Vážne? A ja, že čo sa ti stalo s rukami.“
Prechádzali sme sa asi ešte tak polhodinu. Skvelo sme sa bavili a smiali. Bolo mi s Justinom fajn. Rozlúčili sme sa a ja som bola prekvapená, keď som v klubovni našla stále oslavujúcich študentov.
Oslava skončila až o druhej ráno, keď prišla profesorka McGonagalová a prikázala ísť všetkým spať.
YOU ARE READING
Prečo ho milujem? (HP FF)
FanfictionHermiona sa spolu so svojimi priateľmi vracia na Rokfort, aby si dokončili vzdelanie. Spozná slizolinčana, ktorý ju na prvý pohľad nemá rád. Neskôr však zistí, že Justin nie je zlý a stanú sa z nich kamaráti. Po čase si uvedomí, že k nemu cíti niečo...
