That girl is mine [HP Fanfiction]

14. Taká podarená rodinka

Nastali vianočné prázdniny. Andromeda vystúpila z vlaku a potešilo ju, že na vlakovej stanici zbadala svoju mamu. Rozlúčila sa s dievčatami, ktoré uvidí večer na vianočnom plese, čiže už o tri dni (Dominique a Alice pravdepodobne aj na Vianoce v Brlohu) a rozbehla sa za mamou.

„Ahoj, mami," pobozkala ju na líce. Nymphadora veľmi rýchlo zmenšila jej kufor a vložila si ho do vrecka na šedom kabáte.

„Drominka, ahoj, slniečko moje," usmiala na ňu a napravila jej kapucňu na zimnej bunde, lebo ju mala nakrivo.

„Myslela som si, že pre mňa príde Teddy. Nemala si veľa práce?"

„Mala," zasmiala sa Nymphadora, „ale poverila som ňou ostatných, aby som užila dnešné poobedie s tebou. Pôjdem sa pozrieť na tie šaty, ktoré sa ti tak páčia?"

„Vážne?"

„Samozrejme," prikývla. „A doplnky a topánky."

„Och, si najlepšia mama na svete," radostne ju objala Andromeda. „A najviac cool, to ani nehovorím."

„Ty moja," žmurkla na ňu Nymphadora a spoločne vyšli z nástupišťa a o niečo neskôr aj zo stanice King's Cross. „Prekvapilo ma, že ideš na ples s Jamesom," nadhodila tému.

„Vieš, každý ples som ho odmietla, tak som sa ten rok rozhodla, že pôjdem s ním. Aj tak neviem s kým iným by som šla. Okrem toho sme zakopali vojnovú sekeru, lebo Domi chce, aby som bola krstná maličkého a Frank zase chce, aby bol krstný James. Keďže ani James, ani ja nechceme, aby malé vyrastalo v dusivom prostredí, rozhodli sme sa pre mier. Preto spolu ideme na ples a okrem toho sme sa rozhodli, že sa pokúsime byť naozaj priateľmi a naozaj sa nám to prekvapivo darí!" vyhŕkla zo seba Andromeda.

Jej mama našťastie všetko, čo povedala, pochopila a venovala dcére ďalší úsmev. „Výborný nápad. Som naozaj rada, že ste sa konečne skamarátili. Vieš, ako mám Jamesa rada. Nielen preto, že je môj krstný syn, myslím, že to je skvelý chlapec."

„Keď ty dobre vieš, aký je otravný," povzdychla si Andromeda. „Hoci teraz je už menej."

Nymphadora jej podala ruku, aby sa spoločne mohli premiestniť. Andromeda sa síce premiestňovať vedela, ale poznala svoju matku a dobre vedela, že takto je Nymphadora vždy istejšia, keď ju drží pri premiestňovaní za ruku. Odmiestnili sa a ocitli sa na ulici v Londýne, kde predávali spoločenské šaty. V jednom obchode najčastejšie nakupovali. Preto rovno vošli dnu a Andromeda našla na vešiaku biele šaty, ktoré sa jej tak veľmi páčili a obzerala ich už v lete.

„To sú ony," ukázala šaty svojej mame. „Môžem si ich vyskúšať?"

„Samozrejme, Drominka," prikývla Nymphadora.

Andromeda zamierila do kabínky na skúšanie šiat a vyzliekla si zimnú bundu a potom aj oblečenie a pozrela na krásne šaty pred sebou. Boli dlhé, princeznovské a pokryté trblietkami. Výstrih bol srdcový a boli na tenké ramienka. Veľmi opatrne, aby ich nezničila, ich zvesila z vešiaka a pomaly si ich obliekla. Zapla zips vzadu, poupravovala si ich a pozrela sa na seba do zrkadla.

Dnes mala hnedé vlasy, keďže vedela, že sa ocitnú aj medzi muklami, nechcela zbytočne priťahovať pozornosť. Avšak tieto tmavohnedé vlasy sa k bielym šatám dokonalo hodili. Chvíľku sa obzerala v zrkadle z každej strany a bola pevne rozhodnutá, že tieto šaty sú tie pravé.

Potom vyšla z kabínky a usmiala sa na svoju mamu. „Sú krásne, však?"

Nymphadora sa na ňu šťastne pozrela. „Kedy si vyrástla, Andromeda?"